Tohto roku po dvanásty raz usporiadali v Šóskúte Kapustníkový festival. Každým rokom je to v obci na severozápade Peštianskej župy väčšia radosť.

Organizátorom je slovenská národnostná samospráva, ale aj obecná samospráva si dá záležať. Tohto roku podporila podujatie, ktoré sa uskutočnilo 9. júna, sumou 250 tisíc forintov. Hoci starosta je fanúšikom trúbeliek, vanilkovým krémom plnených rúrok, ktorých festival sa tradične koná v poslednú januárovú sobotu. V prvú júnovú sobotu Ferenc König vždy poctivo krája porote lahodné, voňavé, nadýchané, raz korenistejšie, inokedy slanšie kapustníky, niektoré bucľatejšie od množstva plnky, iné zas výživnejšie od cesta. Originálny recept, uverejnený v receptári Takto varila starká, je vraj ten pravý. Porotcovia však vždy hľadajú tú chuť, ktorá im utkvela v pamäti a na jazyku z detstva. Keď zoberieme na zreteľ, že ani jeden z fešných členov ctenej jury už nie je mladík, stojí za uváženie, čo si skutočne pamätajú. Ešte než ma niekto obviní zo zlomyseľnosti, dodávam, že – moja starká nepiekla šóškútske kapustníky, preto som ani nehľadala chute svojho detstva – nebodovala som, len chutnala. Skvelé kapustníky napiekli ženy a jeden muž, ako sme sa dozvedeli, volá sa Gabriel Pluhár, spolu 25 súťažiacich. Aj chuťovo, aj na zovňajšok boli lákavé. Nie náhodou sa minuli všetky nakrájané kúsky na benefičnom stole. „Kasička“ na finančné dary sa veselo plnila. Na javisku medzi tým vysvitlo, kto si odnesie najcennejšie trofeje, nádherné brúsené poháre dokonca ozdobené skleneným krištálikom. Skvostná ozdoba slávnostne prestretého stola! Kebyže viem, o čo sa tohto roku bude súťažiť, určite by som bola aj ja zabojovala. Okrem ocenenia najúspešnejších, každý súťažiaci dostal po nákupnej poukážke v hodnote 11 tisíc forintov na náklady, monografiu o Šóškúte a blahoželanie starostu. Najkrajšiu odmenu si napokon odniesli Irena Valéria Štraubová, Renáta Csóliová a bronzovú pozíciu si vypiekla predsedníčka slovenskej národnostnej samosprávy Šarolta Pappová. Mimoriadnu cenu dostala Monika Melišová a ocenená bola aj najmladšia pekárka kapustníkov Napsugár Kállaiová. Celkovo musím poznamenať, že podivuhodne klesá vek súťažiacich – pečúcich kapustníky. Viac ako polovica na pohľad nemala ani tridsať. A dve súťažiace boli v tesnom rodinnom zväzku, zúčastnila sa aj mama, aj dcéra. Ako podotkol starosta, raz napiekla a dvakrát súťažila. Myslel asi na mamu, hoci to vôbec nemusí byť pravda, že mama je šikovnejšia v kuchyni, než dcéra.

– Z roka na rok sa hlási viac a viac súťažiacich – povedala nám predsedníčka šóškútskej slovenskej samosprávy. – Tohto roku sa prihlásilo 27 účastníkov súťaže, len na poslednú chvíľu dvaja odriekli. Ku koncu roka, keď si robíme plány na ďalší rok, presne vieme, koho chceme na naše „veľké dni“ zavolať vystupovať. Dbáme o to, aby sme nevymysleli príliš dlhý program, lebo ľudia v súčasnosti neobsedia. Stačia posedieť akurát tak dve – dve a pol hodiny, inak sa hneď mrvia, až zrazu človek zbadá, že hľadisko zíva prázdnotou. Okrem toho, stabilnou súčasťou Kapustníkového festivalu je vystúpenie žiakov našej umeleckej školy Andreettiho. Skladajú skúšku na záver školského roka. Čiže ich vystúpenie oznámkujú a zároveň je to výzva aj pre ich učiteľov, Hortenziu Lőrinczovú, Maximiliena Linczenbolda, Tünde Csuziovú Tóthovú a Alžbetu Kunosovú, ktorých malí i väčší zverenci sa predstavia. Okrem školákov sa ukázala aj Večernica. Nás síce nikto neznámkuje, ale chceli sme sa predviesť v tom najlepšom svetle. Preto sme tento rok oprášili Šóškútsku polku, ktorú sme už veľmi dávno netancovali. Sprevádzal nás Šóškútsky mládežnícky orchester pod vedením Alexandra Kaszása. Nuž a pozvali sme našich priateľov z Tárnoku, súbor Hajtóka pod vedením Gergőa Bolgovicsa a Žofie Kupeczovej, a tiež z Biatorbágyu, Mužský zbor Mátyása Szakálya, v ktorom spievajú aj šóškútski chlapi. Preto sú súčasťou ich repertoáru aj slovenské piesne. Okrem tohto sme pozvali z obce Vál vo Fejérskej župe folklórny súbor Bíbor.

Na záver programu miestne ženy a dievčatá zo súboru Večernica zatancovali karičky z Bidoviec. Úchvatný tanec na koniec sa rozšíril o všetky účastníčky folklórneho stretnutia. Pridali sa dievčatá umeleckej školy, tanečnice zo súboru Hajtóka, ba aj z formácie Bíbor. Pestrofarebná kavalkáda strhla divákov k nadšenému potlesku.

Večer potom už patril folkovo džezovej skupine Góbé, ktorého cimbalista Mátyás Egerváry hral po celý program aj s muzikou Bara z Tárnoku. Keď náhodou nežongloval paličkami, tak sa pustil dúchať do gájd. Je aspoň taký dobrý gajdoš ako cimbalista.

Ku kapustníkom si mohli účastníci dňa dať za pohár krásneho ružového vína, či ochutnať kofolu. Pre deti boli pripravené ľudové hry z dreva, ale aj obrovský skákací hrad. Kto si chcel zaobstarať jarmočné, mohol si kúpiť jednu alebo viacero knižiek Moniky Halmosovej o jedlých kvetoch a ich použití v kuchyni, ba aj lekváre z kuchyne autorky. Okrem toho tu ponúkali krásne košíky akoby z prútia, o ktorých vysvitlo, že sú upletené z papierových rúročiek. Veselé popoludnie sa skončilo večer, pozvaním na najbližšie podobné stretnutie.

Erika Trenková

Foto: autorka