Kvety a veniec položili 16. júna k pamätnej tabuli košického rodáka, československého diplomata, patróna kultúrnych vzťahov medzi Československom a Maďarskom v ťažkých rokoch medzivojnového obdobia Antona Straku v XIV. obvode Budapešti členovia miestnej samosprávy a predstaviteľka voleného zboru VI. obvodu Budapešti.

Ako povedal vo svojom príhovore predseda slovenskej samosprávy v Zugló Pavol Maulik, tento obvod nie je typický tým, že by ho obývali Slováci vo veľkom počte. Aj samotná mestská časť vznikla osamostatnením od VI. obvodu, ktorej „výrastkom” bola niekoľko desaťročí. Preto ani nemôžu každoročne odhaľovať novšie a ďalšie pamätné miesta, ako si môžu dovoliť iné obvody hlavného mesta s kedysi početným slovenským obyvateľstvom. Ako príklad spomenul A. Maulik Jozefov, ôsmy obvod Budapešti, kde za oných čias aj omše celebrovali v dvoch jazykoch, po slovensky a po nemecky. Zato tu v rokoch 1925 – 1936 sídlil vo vile Rosinovcov spisovateľ a kultúrny pridelenec vtedajšieho československého veľvyslanectva Anton Straka, ktorý viedol vo svojom sídle kultúrny salón, v tej dobe mimoriadne obľúbený medzi maďarskými i zahraničnými spisovateľmi a básnikmi v Budapešti. Neraz si z bohato prestretého stola recepcií odniesol svoj balíček s jedlom jeden z najväčších maďarských básnických osobností Attila József, ktorý mal často hlboko do vrecka.

Vzhľadom na to, že Zugló nemá pôvodné slovenské obyvateľstvo, aktívni poslanci samosprávy, za oných čias po svojom vzniku práve vďaka sociálne citlivej Jozefíne Hontiovej Klányiovej – spomínala na ňu univerzitná docentka Mária Žiláková – chceli predísť tomu, aby v Budapešti študujúci mladí ľudia slovenského pôvodu nemali také prázdne vrecká ako vychýrený poet, založili štipendium XIV. obvodu. Obyčajne vypisujú súbeh na štipendijnú podporu dvoch – troch študentov, stredoškolákov alebo vysokoškolákov. V jednom roku dotovali dokonca sedem študentov. Spočiatku každý vzdychal, čo teraz, neboli to najlepšie časy, od septembra do júna, počas desiatich mesiacov, nedostali ani forint, ale na konci roka, presnejšie v auguste ďalšieho roka, im to vynahradili, dostali podporu na štúdium dodatočne v plnej sume. Nesmierne radi spomínajú na trojicu študentiek zo Slovenského Komlóša, lebo dievčatá boli vynikajúce muzikantky. Jedna hobojistka, druhá klarinetistka a tretia spievala. – Také vychýrené koncerty sme usporadúvali, že to bola radosť počúvať – povedal Pavol Maulik. Za dvadsať rokov dotovala samospráva XIV. obvodu Budapešti 26 študentov. Mnohí z nich sú aj v súčasnosti uznávanými osobnosťami našej slovenskej intelektuálnej obce, poslanci slovenských samospráv, univerzitní spolupracovníci, stredoškolskí učitelia, odborníci šíriaci dobré meno našej národnosti vo svete.

– Radi by sme pokračovali v tradícii udeľovania štipendií – povedala nám poslankyňa Anna Ištvánová. – Tento rok na to máme zas možnosť, ani nemusí študent uchádzajúci sa o dotácie študovať slovenčinu. Musí mať slovenské korene a hovoriť po slovensky. Poteší nás, ak bude naša spolupráca vzájomne osožná a nami podporovaní študenti podporia svojou umelecko-tvorivou činnosťou naše podujatia.

E. Trenková

Foto: autorka