Už po osemnásty raz organizovali Matica slovenská v Rijeke a Zväz Slovákov v Chorvátsku Dni slovenskej kultúry pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky a 25. výročia vzniku SR.

Program začínal vo Volosku pri Opatiji, kde predseda Matice slovenskej Marian Gešper položil veniec k pamätnej tabuli Svetozára Hurbana Vajanského. Miestny odbor Matice slovenskej odhalil v roku 2006 pamätnú tabuľu na pamiatku jeho účasti na kongrese slovanských novinárov na budove, v ktorej v roku 1905 rokovali.

Zážitky z ciest zachytil Vajanský aj vo svojom cestopise Volosko – Venecia. Život na Balkáne spoznal však už skôr ako vojak c. k. rakúsko–uhorskej armády v roku 1878. V jeho debutovej básnickej zbierke Tatry a more je jedna z častí zbierky nazvaná Jaderské listy. Po príhovore predsedu Matice slovenskej a slovenských piesňach súboru Slovenka z Rijeky sa účastníci presunuli do sídla Matice slovenskej v Rijeke.

V priestoroch MS na Korze sa konalo slávnostné otvorenie programu Dní slovenskej kultúry otvorením stálej výstavy fotografií z podujatí miestnej pobočky a prehliadkou slovenských ľudových krojov nielen na fotografiách. Hostia zo Slovenska, Slováci z Maďarska a z chorvátskeho Radoša prišli vystrojení v krojoch zo svojho regiónu. Tanečníci a speváci folklórnych súborov Gelovianka, Bystričan, detský folklórny súbor Bystrinka, Dúbravček, spevácky súbor Mužaci Moravia a súbory Zelený veniec z Ečeru a Borovenka zo Šáry zaspievali i zatancovali a pridali sa k nim aj hostia. Potom sa všetci presunuli do prístavu, na Námestie Karolíny Rijeckej.

Únia slovenských organizácií v Maďarsku ako partner podujatia z Maďarska spolu s Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku sa postarali o to, aby návštevníci mohli ochutnať komlóšsku klobásu a kvasienke. O dolnozemskú gastronómiu bol veľký záujem.

Slováci prišli do Rijeky koncom 19. storočia. Práve z prístavu v Rijeke odchádzali do sveta obyvatelia Rakúsko-Uhorska za vidinou lepšej budúcnosti. Medzi nimi boli mnohé známe osobnosti, napríklad aj matka umelca Andyho Warhola, osobnosti pop artu. Už viac rokov sa na počesť Slovákov vysťahovaných do sveta, ktorí sa domov nikdy nevrátili, kladie do mora veniec. Tentoraz plávali v mori až tri vence, opäť zneli slovenské piesne, účastníci si urobili spoločnú fotografiu. Večerný program pokračoval v knižnici na Trsate. Prítomným sa prihovorili ďalší hostia, medzi nimi aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo.

V sále opäť zneli slovenské piesne hostí aj domácej speváckej skupiny Slovenka. Členmi tunajšieho odboru MS sú Slovenky, ktoré si v Rijeke a jej okolí našli životných partnerov a vydali sa do Chorvátska. Členmi MS sú aj Chorváti, ktorí majú radi Slovensko a zúčastňujú sa všetkých podujatí, ktorých bolo tento rok už štyridsať. Varia halušky, pečú zemiakové placky, tancujú, spievajú po slovensky. Sálou sa niesla s láskou spievaná pieseň: O tebe spievam slovenská zem...

Miestny odbor MS z Radoša, najvýchodnejšieho cípu Chorvátska, ukončil slovenský večerný program ochotníckym divadelným predstavením „Ja do krčmy nepôjdem...“ Príbeh na javisku zobrazil dedinský život a bolo jasné, že ochotníci sa na scéne cítia veľmi dobre. Hrať divadlo je pre nich potešením.

V piatok sa kultúrno-gastronomické aktivity presunuli do centra mesta na Námestie 111. brigády HV Rijeka. Slovensko prezentovali domáci matičiari aj hostia. Predsedníčka MS Rijeka Mirka Gržiničová podujatie nielen koordinovala. Sama sa postavila k stolu so slovenskými špecialitami a ponúkala divákov. Folklórne skupiny tancovali i spievali. Okoloidúci javili záujem aj o slovenské remeslá a suveníry, o výrobu korbáčikov, syrových špecialít či ochutnávku gastronomických pochúťok zo slovenskej kuchyne. V meste sa ozývalo okrem slovenskej muziky a spevu aj plieskanie bičom. Do rytmu piesní sa s radosťou zvŕtali aj nositelia tradície – najmladší potomkovia Slovákov v Rijeke.

Tretí deň podujatia sa tradične konal na pláži Oštro. Podľa plánu mal program začať o štvrtej. O 15 hodine začala búrka, ale tesne pred štvrtou sa nebo rozjasnilo a avizované podujatie trvalo v lúčoch slnka do siedmej hodiny večer. Súbory očarili tancom, spevom i krojmi. Tí, ktorí ochutnali špeciality slovenskej kuchyne, sa opäť vrátili po ďalšiu porciu. Slovenky z Rijeky aj folkloristi zo Slovenska opäť prezentovali svoje rodisko svetu. A opäť sa potvrdili slová, ktoré napísal Svetozár Hurban Vajanský v jednej z básní zo zbierky Tatry a more: „V cudzine váži diaľny syn si vlasti...“

Erika Fajnorová

Foto: autorka