Pohnuté časy spred sto rokov skúmajú vedci, píše sa o nich v médiách, hovorí sa o nich na rôznych fórach, organizujú sa rôzne podujatia, niektoré doplnené o umelecký zážitok.

Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, tak i v Budapešti, žili Slováci, ktorí sa podieľali na historických zmenách, hoci mali na vznik samostatného štátoprávneho útvaru Slovanov v monarchii rozdielny názor. Hovorilo sa o nich v posledných týždňoch vo viacerých obvodoch Budapešti.

V hlavnom meste Maďarska žilo nemálo politikov, právnikov, novinárov slovenskej národnosti, ktorí sa podieľali na spoločenskom dianí. Mali názor na svet, na život, na historické udalosti.

Kladenie vencov v VIII. obvode Budapešti

V VIII. obvode hlavného mesta si tamojšia slovenská samospráva stanovila ako jeden zo svojich cieľov odhalenie miest, kde žili a pôsobili historické osobnosti slovenského pôvodu. Medzi vari tuctom známych a činných obyvateľov Jozefova sú aj dvaja páni, ktorí pôsobili v Budapešti práve v rokoch, keď sa diali udalosti napokon spejúce k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a v r. 1918 k vzniku prvej Československej republiky. Na Rákócziho námestí, kde je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku novinára, politika, právnika hovoriaceho siedmimi jazykmi Milana Hodžu, privítal reprezentantov slovenských samospráv v hlavnom meste predseda slovenského voleného zboru VIII. obvodu Kazimír Kápolnai. Ako povedal podpredseda Slovenskej samosprávy Budapešti Pavol Beňo, v roku 1879 predseda uhorskej vlády Koloman Tisza v Dolnej snemovni uhorského parlamentu spochybňoval jestvovanie Slovanov v Uhorsku, pričom v rokoch prvej svetovej vojny už prebiehal zrod nového štátneho útvaru Slovákov a Čechov v mnohých kútoch sveta – v Paríži, Londýne, vo Viedni, Washingtone, Pittsburgu, v Rusku a tiež v Budapešti. Milan Hodža ako emisár československej vlády 25.-30. Novembra 1918 vyjednával v Budapešti s predstaviteľmi vlády Mihálya Károlyiho demarkačnú líniu medzi územiami dvoch novovzniknutých štátov, Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou.

Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá pôsobila v Budapešti, bol katolícky farár a poslanec Uhorského snemu Ferdinand Juriga. Bol to práve on, kto 19. Októbra 1918 v Dolnej snemovni Uhorského snemu v mene Slovenskej národnej rady odoprel Uhorskému snemu právo rozhodovať o osude Horného Uhorska, čím vyvolal zdesenie poslancov.

Veniec k pamätníkom slovenských dejateľov položili predstavitelia Slovenskej samosprávy Budapešti, Slovenskej národnostnej samosprávy VIII. obvodu a Veľvyslanectva SR v Budapešti.

Prednáška a vedomostná súťaž

Slovenská samospráva Budapešti spolu so slovenským voleným zborom II. obvodu hlavného mesta usporiadali prednášku a vedomostnú súťaž pri príležitosti stého výročia vzniku Československej republiky, ktorej myšlienku ešte 22. októbra 1918 vtedajší uhorský ministerský predseda gróf István Tisza nazval „fantazmagóriou“. Hlavný prednášajúci, historik, profesor Univerzity verejnej správy Ivan Halász mal za úlohupriblížiť účastníkom kvízu o slovenských dejateľoch žijúcich a pôsobiacich v Budapešti v prvých dekádach 20. storočia a ich dejinné účinkovanie, avšak kvôli pracovným povinnostiam meškal. Účastníci podujatia – predstaviteľky Veľvyslanectva SR v Budapešti a Slovenského inštitútu, viacerých slovenských samospráv a občianskych organizácií a početná skupina študentov budapeštianskej slovenskej školy – si mohli pozrieť dokumentárny film o vzniku Československa z roku 1992. Chvíle čakania si spestrili občerstvením a počúvaním populárnej slovenskej hudby. Mnohí začali riešiť súťažné úlohy, pričom sa spoliehali na svoje dovtedajšie vedomosti. Mali označiť správnu odpoveď na otázky, ako napr. ktorá zo slovenských osobností, pôsobiacich na území dnešného Maďarska, sa podieľala na vzniku Československa? Či aké povolanie mal a kde sa narodil Milan Rastislav Štefánik, ktorý prežil časť svojich študentských rokov, ba aj maturoval v Sarvaši. Tiež napríklad, kto bol Ferdinand Juriga, Milan Hodža a Emil Stodola? Ba aj to, z koľkých častí sa skladala československá hymna a kto je autorom textu slovenskej časti, ktorá sa stala hymnou Slovenskej republiky. Vari najťažšou sa ukázala byť otázka, ktorí slovenskí exiloví politici sa podieľali na vzniku Československa, lebo riešitelia kvízu nepoznali význam slova exilový. Správnosť niektorých odpovedí si mohli overiť pri počúvaní prednášky profesora Ivana Halásza. Bola zaujímavá a priam prešpikovaná pozoruhodnými a nevšednými informáciami, ktoré sa len tak nevidia a nepočujú na každom kroku. Napríklad sa mohli dozvedieť, že v istom čase bola Budapešť najväčším slovenským mestom Uhorska, toľko v nej bývalo Slovákov. Väčšina z nich boli murári, robotníci v závodoch, pracujúci remeselníci, ale slovenská komunita vždy mala aj svoju meštiacku aj intelektuálnu vrstvu. Do nej patrili úradníci ministerstiev a ďalších úradov, právnici, novinári, vedci. Jeden z vari najznámejších bol jazykovedec Samo Czambel, presbyter evanjelického cirkevného zboru na Kerepešskej ceste. Hlavnými kultúrnymi centrami slovenských obyvateľov Budapešti boli chrámy, pre evanjelikov kostol na Kerepešskej ceste, kde bola dokonca až do prvej svetovej vojny aj slovenská škola, pre katolíkov Kostol sv. Jozefa v VIII. obvode.

Slováci mali vždy svojich reprezentantov v Uhorskom sneme. Mysliteľ európskeho formátu Milan Hodža, prvý profesionálny politik slovenského pôvodu, ktorý sa v tridsiatych rokoch stal prvým (úradujúcim) prezidentom Československa slovenskej národnosti, sa zaslúžil o vytvorenie politického agrárneho smeru v uhorskom parlamente. Do katolíckeho slovenského politického zoskupenia patril napríklad František Jehlička, ktorý nepodporoval vznik Československej republiky, preto sa jeho cesty so slovenským ľudovým hnutím rozišli. Advokát Emil Stodola založil prvý právnický časopis, ktorý vychádza do dneška. Jeho brat Aurel bol univerzitným profesorom vo Švajčiarsku a učil aj Alberta Einsteina. Profesor Halász povedal okrem iného aj to, že idea vzniku Československa sa rodila už počas prvej svetovej vojny. Cisár a kráľ Karol I. sa snažil svojou abdikáciou zabrániť masakru a vypuknutiu občianskej vojny. Koncom leta, začiatkom jesene 1918 západné mocnosti uznali vládu krajiny, ktorá ešte neexistovala. Ďalšie pútavé fakty o dejinách spred sto rokov priťahovali pozornosť všetkých účastníkov, nikto ani nemukol, hoci väčšina súťažiacich vyplnený test už odovzdala. Po prednáške a vyhodnotení súťaže odzneli slová pochvaly na adresu študentov, ktorých sprevádzali pani profesorky Margita Zaťková a Alžbeta Eszesová Vrbovská. Najviac bodov – 12 z možných 14 – získali študentky 11. ročníka Brigita Mészárosová a 12. ročníka Monika Bécsiová, Sára Prasznová a Anna Vancsová. Ceny a gratulácie úspešným riešiteľkám odovzdali zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti Ľubomíra Fallerová spoločne s predsedníčkou SSB Editou Hortiovou a jej zástupcom Pavlom Beňom. Počas večere sa všetci zúčastnení mohli porozprávať nielen o historických faktoch, ktoré sa dozvedeli počas prednášky, ale aj o súčasných otázkach, ktoré zaujímajú mladých i starších Slovákov v hlavnom meste.

Erika Trenková

Foto: autorka