Dolnozemské mesto Kondoroš 8. decembra hostilo najväčšie podujatie Slovákov v Békešskej župe. Začiatkom posledného mesiaca v roku sa tu zvyčajne stretajú reprezentanti slovenskej národnosti z Dolnej zeme na Slovenskom národnostnom dni a plese.

V športovej hale na okraji mesta sa zhromaždili v skorých večerných hodinách Slováci z okolitých miest a dedín. Okrem miestnych prišli hostia z Čabačudu, Kardoša, Irminčoku, Kétšoproňu, Békeša, Gerendáša, Čorvášu, Veľkého Bánhedešu, Eleku, Slovenského Komlóša, Čabasabadi, Poľného Berinčoka, Sarvaša, Békešskej Čaby, ba aj z partnerského mesta Kondoroša, z Tekovských Lužian zo Slovenska. Po spoločnom zaspievaní hymny Slovákov v Maďarsku všetkých privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajčovicová, ktorá zvlášť pozdravila slovenského parlamentného hovorcu Antona Paulika a predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú. Pripomenula, že pred niekoľkými týždňami župná slovenská samospráva zasadala v neďalekom Kardoši, kde sa zúčastnili tunajší Slováci v naozaj hojnom počte – a nie je to inak ani na plese, kde ich bolo viac než tri-štyristo. „Toto sme my, Slováci v Békešskej župe“ – ukázala hrdo dookola v sieni predsedníčka.

Po nej sa ujal slova Anton Paulik. Parlamentný hovorca vyzdvihol, že v týchto dňoch sme vstúpili do adventného obdobia, ktoré je časom radosti a veselosti. Po tomto uponáhľanom a dlhom roku zaželal všetkým účastníkom plesu, aby mali v ten deň radosť a uvoľnili sa. Primátor mesta Peter Ribárszki považoval za dôležité vo svojom príhovore poďakovať za prácu Slovákom v Kondoroši, menovite členom miestnej slovenskej samosprávy a Slovenského klubu a vyjadril radosť z toho, že práve v Kondoroši sa odovzdáva cena, ktorá sa udeľuje tým, ktorí najviac pracovali pre Slovákov v Békešskej župe.

Cenu Za békešských Slovákov odovzdali už po deviaty raz. Na návrh Slovenskej národnostnej samosprávy Slovenského Komlóša v tomto roku Slovenská samospráva Békešskej župy udelila túto cenu predsedníčke Spolku pre zachovávanie miestnych tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolane Pepóovej. „Jolana Pepóová sa narodila 4. júla 1957 v Gyomaendrőde, po skončení štúdia sa zamestnala v zdravotníctve. Jej vzťah k slovenskej kultúre určilo uzavretie manželstva s Jánom Pepóm, ktorý je slovenského pôvodu. V roku 2002 sa rozhodli spolu presťahovať z Budapešti do Veľkého Bánhedeša, kde sa J. Pepóová aktívne zapojila do slovenského verejného života. V roku 2007 prevzala vedenie slovenského klubu, ktorý od 2008 pôsobí pod názvom Spolok pre zachovávanie miestnych tradícií vo Veľkom Bánhedeši. Pod jej vedením sa spolok nielen zúčastňuje na programoch, ale aj organizuje župné, ba aj celoštátne podujatia. Jeho práca je všestranná a rozhodujúca v živote Slovákov vo Veľkom Bánhedeši. Jolana Pepóová pokladá za dôležité aj to, aby do zachovávania tradícií zapojila aj mladšiu generáciu. Spolok preto ponúka možnosti aj pre mladých: pre žiakov základnej školy funguje citarová skupina, pre miestnu mládež organizujú letné tábory. Vydavateľská činnosť spolku je tiež významná, vlani začali znovu vydávať publikáciu Bánhedešské zošity, a dbajú aj o to, aby tabule v obci boli aj v slovenskom jazyku,“ predstavila činnosť laureátky podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthová. Navrhovanú cenu Jolane Pepóovej za jej oddanú prácu vykonanú v prospech Slovákov vo Veľkom Bánhedeši, ako aj v Békešskej župe, odovzdala J. Krajčovicová.

V tomto roku okrem tohto prestížneho ocenenia odovzdali v Kondoroši ďalšie vyznamenanie. V októbri sa totiž konal Seminár slovenských dolnozemských učiteľov v Báčskom Petrovci, kde sa každý rok udeľuje Cena Samuela Tešedíka a Pamätný list Samuela Tešedíka popredným slovenským učiteľom v zahraničí. V tomto roku ocenili dlhodobú prácu pedagogičky Pirošky Majerníkovej z Kétšoproňu, ktorá sa na slávnostnom odovzdaní ceny nemohla zúčastniť, preto ju jej dodatočne odovzdala na slovenskom plese Alžbeta Hollerová Račková, a predstavila publiku činnosť a životnú púť ocenenej. „Piroška Majerníková dostala ocenenie za celoživotný prínos v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov. Pedagogička vyše 45 rokov, od roku 1955 až do roku 2001, vykonávala úlohu učiteľky slovenského jazyka vo svojej obci, v Kétšoproni. V rámci svojej činnosti vyučovala deti v sálašskej škole, potom dlhé roky učila na prvom stupni na Základnej škole v Kétšoproni a bola učiteľkou slovenského jazyka na druhom stupni základnej školy. Menovaná patrí k tej generácii učiteľov, ktorí svoju profesiu chápu v tom klasickom, širšom zmysle, že učiteľ nielen učí, ale aj vychováva. Svojím štýlom života sa stala vzorom pre mladé pokolenia. Piroška Majerníková bola vo svojom aktívnom živote nielen pedagogičkou, ale viedla aj osvetové stredisko vo svojej dedine, dramatický krúžok pre žiakov školy, organizovala záujmové krúžky, prednášky o miestnej histórii Slovákov pre dospelých, bola hlavnou organizátorkou slovenských podujatí a nespočetných zábavných programov dediny Kétšoproň. Vďaka nej získal spevokol Horenka mnohé ceny a uznania aj v celoštátnom meradle. Je známa po celom Maďarsku ako autorka série učebníc a pracovných zošitov pre 1. stupeň základnej školy a pre jazykové školy. Piroška Majerníková sa svojím životným krédom zaslúžila o uznanie svojej užšej pospolitosti, ako aj o uznanie širšieho slovenského verejného života.“

Pred oficiálnou časťou programu i potom sa o dobrú náladu postarali vystupujúce skupiny. Miestne deti predviedli, čo všetko sa naučili počas školského roka na hodinách slovenčiny: divákom spravili radosť slovenskými hádankami, básňami, piesňami a rozprávkou. Kyticu slovenských a maďarských ľudových piesní priniesli členovia Čabačudského folklórneho speváckeho spolku a citarového krúžku, speváckeho spolku Horenka z Kétšoproňu a Pávieho krúžku Ruža z Kondorošu. Do tanca pozývali mladí tanečníci z Tanečnej školy GM, počas celého večera hral István Luštik.

(kan)

Foto: autorka