Prvú decembrovú dekádu uzavrel slávnostný program národnostných menšín spojený s udelením vyznamenaní v reprezentačnej sále békeščabianskej radnice.

Primátor Békešskej Čaby Péter Szarvas hneď v úvode slávnostného príhovoru poukázal na výnimočnosť tohtoročného stretnutia pri príležitosti Dňa národností. Práve pred 300 rokmi prišli Slováci do békešskej oblasti a došlo k znovuosídleniu mesta. Na vyplienenej pustatine noví slovenskí osadníci spojili všetky sily, čoho výsledkom je dnešné prekvitajúce mesto. Na jeho ďalšom rozvoji v súčasnosti majú okrem väčšinového národa aktívnu účasť aj slovenská, poľská, nemecká, rómska a rumunská národnosť.

Po príhovore predviedli tieto národnosti pestrú paletu hudby, tanca a spevu. Kultúru Slovákov prezentovali žiaci Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe pod vedením Ildiky Očovskej. Po jednotlivých vystúpeniach sa prihovorili aj vedúci predstavitelia samospráv národností a niektorí predstavili ocenené osobnosti svojej národnosti a odovzdali im vyznamenania. Za Slovenskú samosprávu župného mesta Békešská Čaba vystúpil predseda Michal Lásik a predstavil ocenenú osobnosť, ktorá sa svojou činnosťou dlhodobo zaslúžila o zviditeľnenie, poznanie a koniec koncov i prežitie slovenskej národnosti. Cena Za čabianskych Slovákov bola udelená Miroslavovi Kmeťovi, docentovi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doktorovi pedagogických vied a filozofie, učiteľovi, didaktikovi a odbornému garantovi vzdelávacích aktivít Metodického centra Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Miroslav Kmeť sa narodil v roku 1964 v Banskej Bystrici. V rokoch 1989 až 1993, keď vyučoval ako hosťujúci učiteľ na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, bol i redaktorom obnoveného Čabianskeho kalendára a stal sa i spoluautorom prvej modernej učebnice slovenského jazyka s audionahrávkami. Podľa Michala Lásika: „V týchto rokoch sa asi zamiloval do Békešskej Čaby a spoznal tu ľudí a nadviazal dodnes trvajúce priateľstvá a odborné kontakty.“

Jedným z tých, ktorí stáli pri prvých krokoch prežívania „čabianskosti,“ bol i Michal Lásik, čo, ako zdôraznil, je pre neho cťou. Počas nasledujúcich desiatich rokov pôsobil na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici a od roku 2004 je pracovníkom Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je členom Slovenskej historickej spoločnosti, Slovensko-maďarskej a Slovensko-rumunskej komisie historikov pri Historickom ústave SAV v Bratislave a Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorej je aj podpredsedom. Od založenia tohto ústavu je aj jeho externým spolupracovníkom a pravidelne sa zúčastňuje na výskumných projektoch, je recenzentom a redaktorom mnohých kníh. Snaží sa o vzbudenie záujmu študentov, mladých doktorandov či kolegov o Dolnú zem. Jeho vedecká činnosť je zameraná na históriu zahraničných Slovákov, zaoberá sa historiografiou, dejinami školstva a témami z národných a regionálnych dejín 19. a 20. storočia. Je autorom vyše 160 publikačných jednotiek. Miroslav Kmeť sa v mnohých svojich monografiách i štúdiách a článkoch venoval aj dejinám a významným slovenským osobnostiam v Maďarsku, respektíve v Békešskej Čabe. Napríklad slovenskému osídľovaniu Dolnej zeme, historiografii a publicistike o dolnozemských Slovákoch, maďarizácii, školstvu, jazyku i výmene obyvateľstva. Spracoval tiež život prvých historiografov, farárov a učiteľov v Békešskej Čabe.

Michal Lásik v závere oslavnej reči poďakoval Miroslavovi Kmeťovi, že svojím bohatým dielom umožnil udržať pamäť slovenskej národnosti v sviežosti, veď: „Kolektívna pamäť je v živote národa to, čo v živote jednotlivca svedomie!“

Ján Pitoňák

Foto: autor, behir.hu