Uplynul rok a Slovenská samospráva v Šóškúte opäť vyhlásila termín festivalu tradičných šóškútskych trubeliek.

Poslednú januárovú sobotu sa zišli fanúšikovia tohto takmer storočného dezertu, aby súťažiaci predviedli, ako majú vyzerať a chutiť trubičky z lístkového cesta naplnené žĺtkovým krémom, aby porotcovia potvrdili očakávania súťažiacich, no a obecenstvo, aby tlieskalo vystupujúcim a ochutnávalo krehké cesto a lahodný krém. Jednoducho, aby vzdali hold sladkosti starých Šóškúťanov a šikovným rukám gazdiniek a jedného gazdu. Totiž v Šóškúte sa už po druhý raz našiel aj smelý chlap, ktorý sa chcel ženám v kuchyni vyrovnať. A dokonca to nebol ten istý pán, ktorý sa začiatkom vlaňajšieho leta pustil do pečenia, vtedy tradičných šóškútskych kapustníkov.

Začnime však tým, že miestna samospráva prisľúbila vecnú – každý súťažiaci dostal príručný mixér – a peňažnú odmenu, takže piekol bez rizika finančnej ujmy, ale s hrozbou, že bude musieť čeliť kritike poroty. Hodnotili samí muži, miestni „dôležití“ páni a starostovia okolitých obcí. K ochutnávačom sa pridal aj podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Tomáš Nagy, ktorý sa s trubelkami doposiaľ nestretol. V Dunaeďháze také nepečú. – Je to náročné, povedal po hodnotení starosta Tárnoku Gábor Szolnoki – snáď len chutnanie a stanovenie poradia účastníkov súťaže v pečení kapustníkov je náročnejšie. Každý súťažiaci skôr viac ako menej dodržal recept. Lístkové cesto, ktoré sa pieklo na kovových rúrkach alebo v jednom prípade dokonca na rúčke od metly, si väčšinou urobili gazdinky a jeden pán sami, bolo nadýchané, svetlé a krehké. Krém, krásne vyšľahaný, v podaktorých trubičkách naplnený kresbou rezaných okrasných špičiek, v iných bohato naplnených, ale bez kresby, asi nožom. Ani to však nebolo na škodu veci. Kedysi sa to robilo aj tak. Aspoň to tvrdila jedna z organizátoriek festivalu, členka národnostného voleného zboru Nikoleta Patocskaiová. – Moja mama sa naučila trubelky piecť od susedy, tety Mariky. Jeden deň zamiesila cesto, na druhý deň ho piekla, hneď aj zamiešala krém a na tretí deň plnila. Zbožňovali sme krém. Hoci nám zakázala, aby sme sa ho chytali, kým sa dostal von z chladničky, aby ním naplnila trubelky, našli sa na ňom stopy po bližšie neurčiteľných prstoch. Zjavne niekto z neho uchmatol. Čo niekto! Všetci sme z neho kradli. Preto ho mamička robila viac, než potrebovala na plnenie. Ešte aj dnes cítim v ústach chuť krému môjho detstva, – vzdychla si Niki. Podľa originálneho receptu má byť v kréme zašľahaný margarín. Lepšie chutí s maslom a najlepšie so šľahačkou.

Súťažiaci piekli len po jednej sade, to je v Šóškúte 60 kusov. Aj tak je toho plná celá škatuľa! A vraj, len na ochutnanie pre úzky rodinný kruh. Keď sa poriadna gazdinka pustila do pečenia trubeliek, napríklad mamička Nikolety, pripravila ich zo 400. Tak to bolo bežné pred sviatkami ako Vianoce či Veľká noc, pred svadbami, keď sa ženy zišli spoločne piecť a aby bolo aj do výslužky. Šóškúťania svojou miestnou špecialitou obdarúvali priateľov a rodinu, ktorá nebývala v obci. V každom prípade, ako konštatovala predsedníčka slovenskej národnostnej samosprávy Šarolta Pappová v príhovore na otvorení oficiálnej časti V. trubelkového festivalu v telocvični Základnej umeleckej školy Károlya Andrettiho v Šóškúte, podarilo sa zachrániť tradíciu, zachovať storočný recept. Potešiteľné je, že trubelky pečú čoraz mladšie stúpenkyne tradície. Kým sa však účastníci slávnosti dozvedeli, kto si vyslúžil ocenenie poroty, na pomyselnom javisku telocvične sa striedali rôzne hudobné a folklórne telesá. Po tradičnom úvodnom vystúpení Šóškútskeho mládežníckeho dychového orchestra pod taktovkou Sándora Kaszása, ktorý – ako sa ukázalo – vie spievať aj po slovensky, sa zoradila spevácka zložka tárnockého verejno-prospešného spolku Hajtóka. Spievali slovenské piesne, ktoré zozbierali v Tárnoku a Šóškúte. Na harmonike ich sprevádzal Pavol Lizička. Vzápätí sa predviedla tanečná zložka Tancami z Raslavíc. Choreografom bol Balázs Tóth. Autormi tanečných choreografií miestnej Večernice sú Hortenzia Lőrinczová a Maximilán Linczenbold. Zatancovali Bidovecké tance, ba aj zaspievali k nim patriace texty pesničiek i po slovensky, i po maďarsky. Šikovný a populárny učiteľ tanca a choreograf Maximilán sa predstavil aj ako tanečník. S manželkou Rubinkou Annou Szabovou zacifrovali slovenské tance. Záver programu patril najmenším, členom detského folklórneho súboru Veľké slniečko, tancujúcim Šóškútsku polku.

Vyhodnotenie víťazov dokázalo, že pole bolo vyrovnané. Porota ocenila dodržiavanie tradičného receptu, i to, že sa trubelky prestali podobať na pizzu, ba nemali ani štruktúru piškóty, tvrdil starosta Ferenc König. Prvé miesto a zároveň pohár, ktorý sa tak stal putovným, si odniesla Helena Lukácsová, druhé boli dlhoročné účastníčky festivalu, stará mama Anna Bednáriková s vnučkou Lénou. Vázu za tretie miesto si domov odniesla Šarolta Pappová. Jediný súťažiaci muž, mimochodom tanečník súboru Zornica, Ondrej Takács, dostal mimoriadnu cenu. Ale mimoriadnu cenu udelila aj CSSM, slovenský volený zbor Šóškútu i Tárnoku, ba aj samospráva Pusztazámoru. Potom sa pustili všetci chutnať trubelky. Najprv len opatrne, ostýchavo, a potom veru na plné ústa. Šóškútske tradičné sladkosti opäť presvedčili. Nie náhodou si každý, komu sa ušlo, zaobstaral aj utierku s tradičným receptom Heleny Chrenkovej Škodovej, narodenej v r. 1933. Utierky dala vyhotoviť slovenská samospráva.

Erika Trenková

Foto: autorka