Pevné zdravie, ale najmä túžba po nehynúcej kráse boli hybnou silou umývania sa v studenej vode obecného potoka v Čemeri a Ečeri na Veľký piatok.

Aby sme zdraví a pekní boli

Na Veľký piatok si kresťanský svet pripomína Ježišovu smrť na kríži, preto je to nielen smútočný deň, ale aj deň najprísnejšieho pôstu. Prvé zmienky o slávení Veľkého piatku sa objavili v 4. storočí, keď bolo rímskymi cisármi aj oficiálne povolené uctievať Boha v duchu kresťanského vierovyznania. Hoci podľa starých kresťanov Veľký piatok nebol sviatkom, zachovávali veľmi prísny pôst. Medzi najstaršie zvyky Veľkého piatku, siahajúce ešte do dôb spred rozšírenia kresťanstva, patrilo kúpanie v potoku za úsvitu. Mladí sa vybrali za svitania k potoku, aby stojac proti prúdu z neho spakruky načreli vodu a tou sa poumývali. Za šťastie považovali nabrať vodu z miesta, kde sa viacero žriediel stretlo či križovalo. Verili, že kto sa vo vode potoka či rieky poumýva, bude zdravý a svižne si bude robiť svoju prácu po celý rok.

V Čemeri sa mladé dievky umývali v potoku nadránom Veľkého piatku. Recitovali veršíky k vŕbe, aby mali vlasy také bohaté, dlhé a husté, ako sú konáre stromu pri potoku. Prihovárali sa aj vode potoka, aby zmyla ich pehy. Očakávali tiež, že krása a zdravie sa upevní od zázračnej vody čarovného dňa. Gazdiné poslali deti po vodu z potoka, aby vyvarili z jej čarovnej sily moc do váry. Pravdaže potajme si aj tvár v divotvornej vode poumývali. Čistá voda bola pre čemerských predkov symbolom života, duchovnej očisty a plodnosti. Zvyky obnovili na základe spomienok Alžbety Sironovej a ďalších starých materí a starších členiek klubu zachovávania tradícií a pamiatok, súvisiacich s pôstom a Veľkou nocou,. V Čemeri sa pod vedením predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy a riaditeľky Slovenského domu Alžbety Szabovej tohto roku stretli popoludní v Bulharskej záhrade maličkí, mladí, starší i najstarší pestovatelia tradícií. Všetci s otvoreným srdcom. Poumývali si tvár a predviedli dievčenské hry.

V Ečeri sa pri obecnom potoku s čistou, čírou a zdravou vodou, pretekajúcou stredom dediny, stretli nielen členovia súboru zachovávania ľudových tradícií, Folklórneho spolku Zelený veniec, ale aj veľa fanúšikov a obdivovateľov aktivít súboru a národnostnej veci. Pri potoku, vyvierajúcom pri kostole, sa v Ečeri hovorí len tak jednoducho Potok, (iba potom, čo v Ečeri v päťdesiatych rokoch spracovala skupina Maďarského národného ľudovo-umeleckého folklórneho súboru Ečerskú svadbu, dostal neoficiálne názov Potok lásky) sa zišlo hádam aj 200 ľudí. O tom, čo sa v Ečeri udialo, pre Ľudové noviny porozprával predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Ondrej Csaba Aszódi.

– Veľký piatok je deň veľmi prísneho pôstu. Jedli sme len koláče, kapustníky, tvarožníky. Aj cibuľa bola upražená na oleji, ani masť gazdinky nepoužívali. Stretli sme sa pri potoku, ja som zhromaždenie pozdravil. Ečerčania spievali náboženskú pieseň typickú pre Veľký piatok, Svatý kríž, na tom umrel pán Ježiš... Modlili sme sa starodávnu modlitbu k Ježišovi pánu a Bolestnej Márii. Potom spievali ženy z Kerestúru Mariánsku pieseň. Prišli k nám aj z okolitých obcí. Ja som sa podelil o zvyky od Zeleného štvrtku cez Veľký piatok až po veľkonočný utorok. Vo štvrtok varili vajcovú polievku, potom, v noci, sa šli pomodliť ku každému krížu, teraz ich je už desať, na každom niekdajšom konci obce. V piatok na úsvite sa išli poumývať k potoku, kedysi len ženy, teraz už všetci. Voda je čistá a veľmi chutná, len jej nie je príliš veľa. Kedysi dávno v sobotu už ráno bola modlitba a zvonenie v kostole. Deti museli utekať do sadu a záhrady a počas zvonenia triasli konármi kvitnúcich ovocných stromov, aby bola dobrá úroda. Po zvonení už sa jedla aj šunka, vajíčka. Údenú klobásu varili vo vode a potom ju jedli so šunkou a s chrenom. My sme k šunke na Veľkonočnú nedeľu a pondelok jedli chlieb. Aj sa vtedy hovorilo Alejuja, všetci ľudia šunku jedia. Na obed v nedeľu bola hovädzia polievka a slepačí perkelt. Navarili toľko, aby zostalo aj na pondelok. Kedysi boli koláče z kysnutého cesta, také akoby posúchy, dnes sa robia skôr krémové zákusky. V pondelok bola oblievačka, v utorok šibali vŕbovými korbáčmi dievčence chlapcov, ktorí ich v pondelok boli popolievať. Dostali po koláči a vajíčku.

Po umývaní v potoku sa hostia presunuli do oblastného domu a pochutili si na veľkopiatkových koláčoch. Tie dnes už pečie pekár, veď kto by doma napiekol 30 kíl koláčov pre 200 ľudí. Spoločne spievali a modlili sa.

Erika Trenková

Foto: J. Hartman, O. Cs. Aszódi

Veľký piatok na Čabe

Už dva roky je podľa rozhodnutia maďarskej vlády Veľký piatok “sviatok” aj pre neveriacich. No asi nikto ani nepomyslel na to, že týmto krokom si uctili najmä Čabänov, pre ktorých je z istého hľadiska Veľký piatok možno väčší sviatok, ako Veľká noc.

Je to preto, lebo celé pôstne obdobie je jedna dlhá cesta, ktorá vrcholí na veľkopiatkovom kríži a skončí veľkonočným vzkriesením nášho Pána Ježiša Krista. Ako sa to objavuje aj v dejinách mesta: "Čabänom nielen výsledok je podstatný, ale aj cesta a najmä práca, čo privedie k tomu, kde už šecko je dokonanvuo. Možno aj preto chodili v takom veľkom počte do chrámu spievať Svaté pašie II. na Veliký pátek”.

Nehovoriac o tom, že čabianski Slováci, tí z Tranoscia spievajúci verní luteráni aj dodnes aktívne zachovávajú prastaré zvyky, ktoré sa zrodili ešte pred kresťanstvom. Takým zvykom je napríklad umývanie sa pred východom slnka, čo sa zachovalo aj v Ečeri a ďalších Slovákmi obývaných osadách. No na Čabe si ruky a tvár umyli v sálašských studniach či na brehu Kereša. Do vody si položili aj groše, aby tak zaplatili za jej magickú silu, o ktorej tvrdili, že prináša krásu a zdravie.

Túto dvojitú tradíciu zachytila už po druhý raz ČABA300 – Gastronomická a turistická jednota dolnozemských Slovákov, ktorú založili práve na oživenie tradičnej slovenskej kultúry na Dolnej zemi.

Na pozvanie spolku ČABA300 sa pri studni na Kossuthovom námestí a potom v Malom kostole vo veľkom počte stretli Slováci, aby oživili čabianske veľkonočné tradície, o ktorých hovoril Ondriš Kiszely, a Pavel Kutyej ml. čítal pašie.

Program „Veľký piatok na Čabe” sa skončil v Dome slovenskej kultúry, kde predveľkonočný stôl požehnal velebný pán Pavel Kutyej st. Všetci prítomní sa dobre cítili, keď sa umývali pri studni, aj keď spievali v Malom kostole.

OK

Foto: autor