Juraj Dolnozemský s Ľudovými novinami v ruke predniesol 26. apríla svoje verše ako pozdrav 70-ročnému folklórnemu súboru Komlóš.

Divadelná sála ošarpaného, zanedbaného, kedysi impozantného osvetového strediska v Slovenskom Komlóši bola taká plná príbuznými i fanúšikmi telesa, že dostať sa k javisku bolo vyslovene umením. Pokiaľ sa umením dá nazvať schopnosť tlačiť sa dopredu pomedzi ľudí, zakladajúcich, niekdajších aj súčasných členov súboru, pomedzi hostí, cez chodby, šatne a vedľajšie miestnosti. Spolu s pocitom istých obáv, že sa v tlačenici niekto môže aj zraniť, že sa oveľa početnejšie publikum, než na aké bola budova naplánovaná, nezadusí, do záveru celovečerného galaprogramu sa nálada tak vystupňovala, že sa po komlóšskom marši nikomu nechcelo odísť. Ani z javiska, ani zo strediska, ani nikam. Nadšenie z „maršovania“ dodalo každému toľko energie, že by tam boli zostali vari aj ďalších 70 rokov.

Sedemdesiatka je úctyhodný vek. Aj v živote človeka, v jestvovaní folklórneho telesa tobôž. Súbor založila Anna Medovarská na jeseň roku 1949. Za tú dobu sa vystriedali viacerí vedúci. Po Anne Medovarskej viedli formáciu Katarína Zsoldosová, Ildikó Zsoldosová, Michal Tejsi, Anna Ištvánová Račková, Katarína Szabová Tóthová, András Szabó, Helena Zsingorová Karaszová, Zuzana Lauková, Veronika Benkőová, Attila Jáhn. Ôsmi z nich pred záverom večera prišli na javisko, mnohí z nich sa podieľali na slávnostnom programe, a tancovali s veľkou radosťou a vervou ako mladí tanečníci. V súčasnosti súbor funguje ako spolok, jeho umeleckým vedúcim je Milan Krčméri a predsedom Gábor Krčméri.

Komlóšska svadba

Pani učiteľka Anna Medovarská nielen učila deti tancovať a spievať, ale robila aj výskumnú prácu a zbierala folklórny materiál v Komlóši a okolí. V roku 1953 vytvorila javiskovú choreografiu Komlóšskej svadby. Do veľkolepého vystúpenia sa zapojili aj členovia ochotníckeho divadla a speváckeho zboru. Napokon sa skupina s vtedajším názvom Komlóšsky folklórny súbor prezentovala na II. ročníku celoštátnej súťaže folklórnych súborov a domov si priniesla hodnotnú 2. cenu. Tanečný súbor Komlóš, ktorý v osemdesiatych rokoch pracoval pod názvom Zornička, dostal za svoju činnosť na poli zachovávania tradícií viac uznaní. V roku 1969 si vedenie vtedy 30-ročného telesa prevzalo pochvalu Ministerstva kultúry za dlhoročnú činnosť, roku 1996 vyznamenanie mesta Pro Urbe Slovenský Komlóš, a v roku 2006 mu Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku udelila vyznamenanie Za našu národnosť.

Tanečný súbor Komlóš vystupoval za ostatných 70 rokov nielen doma a v mnohých mestách a obciach Maďarska, ale neraz sa predstavil aj v zahraničí. Vystupoval na mnohých medzinárodných festivaloch. Trikrát prezentoval slovenský folklór v Maďarsku a maďarské ľudové umenie v Turecku, dvakrát dostal pozvanie do Grécka, ukázal sa v Taliansku, Nemecku, Rumunsku a, samozrejme, viackrát na Slovensku. Súbor sa podieľal na nakrúcaní filmu Jadvigin vankúšik a Maršuj, Komlóš! Nie je prekvapujúce, že za sedem desaťročí sa vo formácii vystriedalo niekoľko generácií. Hlavným cieľom je však i naďalej pestovanie a zachovávanie ľudových tradícií, tancov a spevov predkov, aby ich mohli odovzdávať nasledujúcim pokoleniam.

Počas siedmich desiatok rokov sa veľa mladých Komlóšanov, vlastne všetci žiaci tamojšej slovenskej školy, aj ich kamaráti z iných škôl, na chvíľu, ba i na dlhšie zdržali v ľudovom súbore Komlóš. Sto z nich dnes už tancuje v nebeských formáciách. Pripomenuli si ich chvíľkou pietneho ticha.

Mimoriadne dojemné bolo stretnúť na slávnostnom večeri zakladajúcich a prvých členov súboru, ktorých dnešní mladí pozdravili kvietkom. Prinajmenšom osemdesiatnici, ba i starší tanečníci a tanečníčky sú Judita Valjerová, Ondrej Valjer, Magdaléna Gyurkovisová, Pavol Gyurkovics, Zuzana Karaszová, Imrich Szabó, Mária Vargová, Zuzana Pavla Karaszová a Anna Galová. Do tanca ich nepozvali, hoci ešte prednedávnom vyše 90-ročný Pavol Gyurkovics tak „maršoval“ na nakrúcaní flashmobu Maršuj, Komlóš! v réžii Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, že bola radosť sa na neho pozerať.

Zdravice priateľov

Počas slávnostného galaprogramu sprevádzala súbor Komlóš ľudová hudba Talléros, zlatou kvalifikáciou ocenená muzika, sústreďujúca sa na maďarskú ľudovú hudbu Karpatskej kotliny a národnostný sláčikový folklór békeščabianskeho regiónu. Cieľom Tallérosa je zbierať miestne hodnoty hudobného dedičstva a autentickej ľudovej hudby. Tentoraz teleso dopĺňal svojou hrou na kontrabase Komlóšan Ondrej Valjer.

Na galaprogram prišli aj oficiálni hostia, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, tiež niekdajšia tanečnica súboru, odovzdala jubilantom darčekový kôš, podpredseda najvyššieho voleného zboru František Zelman, delegácie z Galanty, na čele s primátorom Petrom Paškom a z Jelšavy. Blahoželanie Spolku Slovákov z Maďarska v Galante odovzdala jeho predsedníčka Anna Piláriková. Nechýbali ani vedúci partnerských folklórnych súborov zo Slovenska, Vojvodiny a Rumunska. Vďaka galantskému primátorovi sa mohli Komlóšania kochať v umení folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý vznikol v roku 1964 a dlhodobo patrí medzi najlepšie akademické folklórne telesá na Slovensku. Za roky existencie sa v súbore vystriedalo 700 členov, zväčša poslucháčov fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave a študentov stredných škôl hlavného mesta Slovenska. Súbor viackrát vystupoval počas víkendu Komlóšskych dní. Pozdravy priniesli aj speváčky a zároveň tanečnice v pestrých krojoch, ako aj spevák a harmonikár folklórneho súboru Geľovianka zo Sebechlieb. Z Pezinka pricestoval folklórny súbor Radosť, ktorý strávil na ceste 9 hodín, aby do Slovenského Komlóša priviezol radosť z ľudového tanca a spevu.

Sedemdesiat rokov sú dlhé roky krásnych chvíľ a neraz aj ťažkej driny, ale plné množstva spomienok. Výstavu vecných pamiatok dejín súboru otvorili v Dome prírody 27. apríla niekdajšia riaditeľka Osvetového strediska v Slovenskom Komlóši Žofia Dohányosová spoločne so Zuzanou Laukovou, predsedníčkou Slovenskej samosprávy a bývalou vedúcou súboru, ktorá „dirigovala“ teleso 18 rokov.

Erika Trenková

Foto: autorka