Pre Šáranov bude 27. apríl dozaista nezabudnuteľný. Priestory Pútnického a osvetového strediska v mestskej časti Dabaša poskytli ideálne zázemie na uskutočnenie Prvého jarného festivalu, na ktorom oslavoval miestny spevácky súbor Rozmarín 20. výročie svojho založenia.

Samotný názov podujatia vo mne evokoval hneď niekoľko otázok – keďže jar sa každému spája s niečím iným –, na ktoré som počas cesty hromadnou dopravou hľadal odpovede. Zamyslel som sa napríklad nad tým, ako sa znižuje výskyt chrústov obyčajných, ktoré majú trojročný, i štvorročný vývin a mali by v tomto období vyliezať zo svojich kukiel. Pamätám sa, že ako deti sme ich s nadšením vkladali do dlhých vlasov dievčat, ale aj na to, keď za súmraku poriadne obmedzovali a sťažovali pobyt vo voľnej prírode. Pred niekoľkými rokmi sme „vzlety“ týchto škodcov mohli pokojne pomenovať aj ako „inváziu“, v poslednej dobe, podobne ako mnohé bytosti dnešného rýchleho sveta, ani ja som im nevenoval dostatok pozornosti.

Len čo som vystúpil z autobusu pri šárskom rímskokatolíckom kostole, zbadal som tohto čudesného tvora, vďaka ktorému mi prišli na um tieto myšlienky. Mojou úlohou však nebolo venovať sa chrobákovi, tak som pokračoval v ceste. Trasa viedla do dejiska podujatia, k novopostavenej budove, ktorá sa odela do sviatočného rúcha, pripomínajúceho svadobnú zábavu. Pri dverách pani v kroji s pálenkou a zákuskami vítala hostí, v ďalšej miestnosti sedeli hostia v prekrásnych farebných krojoch alebo vo večerných šatách.

Moderátorka večera, zakladateľka miestneho Súboru ľudového tanca Borovenka Marianna Gogoláková po privítaní hostí spomenula niekoľko významných činností súboru, ktorými sa pričinil o zachovanie šárskej slovenskej národnostnej kultúry. Patria do nej napríklad Vynášanie Kyselice, Ulica závinov, Oberačkové slávnosti alebo Šárska svadba. Za ten čas sa mu podarilo získať nespočetné množstvo ocenení, z ktorých spomeniem zlatú klasifikáciu na súťaži Celoštátneho združenia speváckych zborov v roku 2003 alebo o tri roky neskôr bronzové miesto v Tatabáni. V roku 2008 sa členovia opäť mohli tešiť zlatému umiestneniu. Tiež v tom čase získala ich produkcia s názvom Šárska svadba cenu Kultúrne podujatie roka v Dabaši. Spevácky súbor je aj hrdým nositeľom ocenenia Pro Urbe mesta Dabaš.

„Po mnohých rokoch na jeseň v roku 1999 sme opäť založili spevácky súbor. [...] Naším cieľom je, aby sme zachovali slovenské tradície a, samozrejme, zabávali obecenstvo autentickými slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami. Snažíme sa, aby sme aj ostatným generáciám predstavili ľudový kroj a kultúru. Našu činnosť vykonávame dobrovoľnícky. Začínali sme s 18 členmi, odvtedy mnohí naveky opustili naše rady. V budúcnosti by sme chceli pokračovať v cieľoch a v tradícií Jarného festivalu,“ vyjadrila slová vďaky vedúca súboru Terézia Balázsová Gagarinová a všetkým popriala príjemne strávený večer.

Ku gratulantom sa pridal aj primátor mesta Dabaš Zoltán Kőszegi. „Už pred založením ženského speváckeho súboru bolo citeľné, že národnostná komunita buď začala zanedbávať svoje zvyky a obyčaje, alebo sa asimilovala, akoby sa hanbila za jazyk, tradície alebo kultúru. Vtedy sa uvedomila stredná generácia a začala zdedené korene pestovať a obnovovať. V tomto mal veľkú zásluhu súbor Rozmarín. Začal si uvedomovať svoju identitu, spolupatričnosť, miesto v spoločnosti, hrdosť a sebaúctu šárskych obyvateľov,“ spomenul vo svojom príhovore. Podľa neho, vďaka tomuto prvenstvu a členom speváckeho súboru Rozmarín vznikli ďalšie spoločenstvá, ktoré obohacujú folklórny kolorit mesta. Aj oni sa pričinili o to, aby sa postavilo Stredisko a poskytlo priestory ďalším kultúrnym podujatiam. Vďaka oduševnenej činnosti členiek súboru sa Dabaš vyvíjal tak, ako ho poznáme dnes. Z. Kőszegi hovoril aj o tom, že záleží len najedincovi, ako si zadelí čas, veď ten sa vždy nájde, keď človek naozaj chce, a prečo ho nevyužiť v prospech zachovávania stôppredkov. Predsedníčka Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina a Finančného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Zuzana Szabová v mene predsedníčky nášho najvyššieho voleného zboru Alžbety Hollerovej Račkovej pozdravila prítomných a ospravedlnila ju za neprítomnosť. „Pani predsedníčka považuje vašu činnosť za veľmi dôležitú, veď tu máte dve školy, dve škôlky, v ktorých vyučujete slovenský jazyk, a, samozrejme, spolky, v ktorých zachovávate tradície svojich predkov. Pútnické stredisko, Oblastný dom alebo Dom šárskeho rítešu tiež vychvaľujú vašu prácu,“ povedala a následne odovzdala Pamätný list CSSM. Ďalej zablahoželala v mene podpredsedu spolku Ondreja Csabu Aszódiho ako aj komunity cinkotských Slovákov, ktorých je Z. Szabová predsedníčkou. Predsedníčka Kultúrneho výboru Slovenskej samosprávy Peštianskej župy a členka VZ CSSM Katarína Szabová Tóthová sa tiež pripojila ku gratulantom. „V tomto meste sú naozaj také kultúrne stavby, ktoré podporujú slovenskú identitu. Dovoľte aj mne, aby som zablahoželala súboru v mene Slovenskej samosprávy v Malej Tarči,“ dodala.

V ďalšej časti programu nasledovalo pripínanie stužiek na počesť jubilea, ako aj odovzdávanie pamätných listov primátora mesta. Tohto slávnostného aktu sa zúčastnili aj účinkujúci v kultúrnom programe. Okrem miestnych telies ako citarový súbor Bažalička a tanečná skupina Borovenka, vzdali hold ženský spevácky zbor z Išasegu na čele s vedúcou Kristínou Benedekovou, ženský spevácky zbor s Evou Linkeovou Gácsiovou a slovenská tanečná skupina z Kerestúru pod vedením jej choreografa Zoltána Szentesiho, a členovia tanečnej skupiny Pannónia z Malej Tarče, ktorej umeleckým vedúcim je Zsolt Szilágyi.

Po veľkolepom tanečno-hudobnom programe nasledovalo pohostenie a zábava až do skorého rána. Naspäť do hlavného mesta som sa vybral plný energie, avšak stále s nezodpovedanou otázkou: „Kam sa podeli tie chrústy?“

AR

Foto: autor