Život je dúha, tvrdilo sa v pozvánke na stretnutie predstaviteľov Slovákov z Komárňansko-ostrihomskej župy v nitrianskom Krajskom osvetovom stredisku.

Za prítomnosti predsedu Kultúrneho výboru Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubomíra Kleštinca, vedenia strediska a hostí z Maďarska a Nitry a okolia sa ukázalo, že život je pestrý ako dúha vskutku, veď počas prietrže mračien dychovka Krídlovka pod vedením Šimona Ocskaia z Orosláňu musela utekať schovať sa do vstupnej haly, hoci chvíľu pred ich vystúpením a o chvíľu potom už zase svietilo slniečko. Možno aj dúha sa objavila na oblohe, ale to nevieme, lebo sme boli vnútri, v sále, aby sme sa zúčastnili osláv desiateho výročia spolupráce medzi Slovenskou samosprávou Komárňansko-ostrihomskej župy a Krajským osvetovým strediskom v Nitre. Na národnostných podujatiach v severozápadnej pohraničnej župe Maďarska, kde v desiatich obciach bývajú aj Slováci, ako aj na národnostných podujatiach v Nitrianskom kraji sa predstavujú navzájom národnostné kultúrne telesá, folklórne súbory, aj hudobné a tanečné formácie, aby priniesli radosť z druhej strany hraníc.

Je tomu už desať rokov, čo sa z iniciatívy vtedajšej riaditeľky Osvetového strediska A. Puškina Rozálie Izingovej Pružinovej stretajú a svoju spoluprácu spečatili aj podpisom. Prvú dohodu podpisovala Mária Nagyová, ktorá bola tiež prítomná a s úsmevom spomínala na dávne časy. Ako povedala, nikto si ani nepomyslel, že to bude trvať toľko rokov. Riaditeľka KOS Daniela Gundová vo svojom úvodnom prívete zaspomínala, aké akcie koordinovali v Slovákmi obývaných mestách a obciach. Niektoré boli dokonca celovečerné programy. Potom sa chopila mikrofónu predsedníčka slovenského voleného župného zboru Alžbeta Szabová, ktorá poďakovala za uplynulých desať rokov, počas ktorých hlavnou náplňou spolupráce bolo, a je aj v súčasnosti, realizácia kultúrnych podujatí s prvoradým cieľom stretnutia obyvateľov susediacich regiónov, upevňovanie vzťahov, zachovávanie kultúrneho dedičstva a materinského jazyka. Podľa plánu ročne 3-5 akcií umožňovalo stretať sa raz na jednej, potom na druhej strane Dunaja. Boli to zábavné, hudobné, tanečné, folklórne akcie, ale stretali sa aj na tvorivých dielňach, pri ručných prácach s priam profesionálnym výsledkom. Vyslovila veľkú vďaku referentke KOS Silvii Vargovej, lebo bez jej aktívneho pričinenia by nebola táto spolupráca taká intenzívna.

Čipkárky spod Zobora a z Tatabáne–Bánhihy ukázali, že hoci na kilometre nemajú od seba tak ďaleko, výsledky vychádzajúce spod ich paličiek či háčikov sú veľmi rozdielne. Výšivkárky sú na tom podobne, reprezentujú úplne odlišný spôsob umeleckého prejavu. Zato speváci ľudových piesní z Maďarska a zo Slovenska si vedeli navzájom aj pomáhať počas programu. Ukázalo sa to tiež pri tejto príležitosti, 10. mája v Nitre, keď v kultúrnom programe, po úvodnom vystúpení mladej Krídlovky, nastúpili na pomyslené javisko speváci a speváčky zboru z Hute. Zakladateľom skupiny, ktorá vznikla na sedemsté výročie založenia obce Huť v roku 1987, je Ján Minczér. Na začiatku dostali výdatnú pomoc od výskumníka a zberateľa ľudovej hudby Bélu Kálmánfiho. Za viac ako tri desaťročia svojho pôsobenia zbor vystupoval v okolí svojho bydliska, v rôznych kútoch Maďarska, ba aj na Slovensku, v Kozárovciach, Svodíne, Dvoroch nad Žitavou a ďalších obciach. V ich piesňach znela láska k rodičom, rodnej zemi, k vlasti. Ich cieľom je zachovať dedičstvo predkov pre budúce pokolenia. Na začiatku vystúpenia mali veľkú trému, dávno neskúšali, aj chceli vystúpenie odmietnuť, napokon – za nadšeného spevu z radov obecenstva – z nich strach opadol. Ukázali sa v tom najlepšom svetle. Komu nebolo treba pomáhať, nanajvýš len potleskom, tak sebavedome vystupovali, to boli členovia detskej ľudovej tanečnej skupiny Bránička, ktorá bola založená z iniciatívy slovenskej samosprávy v Orosláni v roku 2011. Keďže mali hudbu nahranú, mohli si dovoliť tancovať, aj keď si nespievali. Ale tie deti, žiaci Základnej školy Attilu Józsefa, spomedzi ktorých veru zďaleka nie všetci majú starých rodičov v starej slovenskej dedine Orosláňu, nadšene vyspevovali počas tanca po slovensky.

Vedúca skupiny Júlia Bíróová vykonáva nesmierne záslužnú prácu, keď s deťmi nielen nacvičí choreografie Evy Szilágyiovej Šubovej na vysokej úrovni, ale im odovzdáva niečo, z čoho majú samé radosť a pôžitok. Slovenský páví krúžok z Kestúca pod vedením Anny Kainovej očaril divákov v krásne vyšívanom kroji, bielej blúzke „lebege“, čepci a sukni. Ženy zo Slovenska chceli veľmi vidieť, či sú blúzky ručne vyšívané. Aj bola možnosť sa v nich pokochať po vystúpení, lebo vo vedľajšej sále, pri „stolčeku – prestri sa“, kde boli vystavené aj práce čipkárok a výšivkárok, sa mohli účastníci dňa navzájom porozprávať o radostiach a starostiach bežného života a ochutnať slovenské koláčiky z Maďarska. Najmä Ľubomír Kleštinec sa chcel od delegácie z Komárňansko-ostrihomskej župy dozvedieť čo možno najviac. Preto sa urýchlene vrátil, hoci musel odskočiť otvoriť hokejovú fanzónu na Svätoplukovom námestí v Nitre, veď na Slovensku trvá hokejové „šialenstvo“ spojené s majstrovstvami sveta v Košiciach a Bratislave.

E. Trenková

Foto: autorka