V obci spočiatku nazývanej Päťdomá Huta, ktorú napokon slovenské obyvateľstvo pochádzajúce zo západnej a stredoslovenskej jazykovej oblasti, z Moravy a zo Sudet pomenovalo Alkár, sa uskutočnila jubilejná oslava miestnej 161-ročnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie.

Dnes už turistická dedina sa osamostatnila až v roku 1938 a práve turistický ruch narušil slovenský ráz obce. Komunikácia v slovenskom jazyku sa obmedzila len na príslušníkov najstaršej generácie a preto je úlohou miestnej materskej a základnej školy, aby sa tu slovenčina zachovala.

Koniec školského roka bol pre obec, ale najmä pre učiteľov a žiakov Hornomatranskej základnej školy Ladislava Zakupského tradično-netradičný, no slávnostný. Významného podujatia v Alkári sa zúčastnili aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, hovorca slovenskej národnosti v maďarskom parlamente Anton Paulik a riaditeľ odboru Ministerstva ľudských zdrojov Richárd Tircsi. Na tejto neobvyklej rozlúčkovej slávnosti 8. ročníka so školou sa obecenstvu okrem tradičného príhovoru starostu obce Andrása Stullera a riaditeľky školy Marty Csilly Lászlóovej Hajnalovej o svoje myšlienky podelila dlhoročná vedúca oslavujúcej výchovno-vzdelávacej inštitúcie, predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy a prevádzkovateľka školy v jednej osobe Judita Kaszalová Sabadová. „Zobudili sme sa do nevšedného dňa, veď v novodobej histórii alkárskej základnej školy po 25 rokoch opäť máme lúčiacu sa 8. triedu. Samotná škola má viac než 100 rokov. Za ten čas však prešla cestou mnohých problémov. Po presídlení obyvateľstva v roku 1947 sa znížil počet žiakov o tretinu, no boli aj také obdobia, keď až v troch školách prebiehala výučba. Po rajonizácii ostali len dva nižšie stupne v Dolnej Hute a na Galyi, vyššia fungovala v Mátrafürede, kde žiaci bývali v internáte,” pripomenula vedúca slovenského voleného zboru v Alkári. Rodičia až po zmene spoločenského zriadenia sa rozhodli, že nechcú, aby ich deti dochádzali. Vtedy obecná samospráva spolu s vedením školy vybojovali opätovné zavedenie vyššieho stupňa. Nastal rozkvet v živote obce, rodín pribúdalo. „Ani vtedy sme však nemali ľahkú úlohu, pre malý počet žiakov sme sa viackrát dostali do stavu ohrozenia. Počas zoštátňovania škôl, v roku 2012, nás zachránilo rozhodnutie o zmene prevádzkovateľa. Naším hlavným dôvodom bola slovenská národnosť. Každý vedel, že ak zrušia vyšší stupeň, môže byť zmarené vynakladané úsilie zachovať slovenský jazyk a slovenské obyčaje,” povedala J. Kaszalová Sabadová. Prízvukovala, že za 25 rokov 104 žiakov ukončilo ôsmy ročník a mnohí obstáli aj na strednej škole. „V našej škole vyučujú odborníci na daný predmet, podmienky sú vynikajúce, v štyroch učebniach máme interaktívne tabule. V mimoškolskej činnosti zabezpečujeme tanec, lyžovanie, plávanie a popri slovenčine je aj výučba angličtiny. Žiaci sa pravidelne a úspešne zúčastňujú recitačných aj prírodovedných súťaží,” spomenula predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy s dôrazom na to, že doteraz 17 študentov ukončilo univerzitné alebo vysokoškolské štúdium a momentálne 8 sa snaží o získanie diplomu.

Ku gratulantom sa pripojili pozvaní hostia, ktorí vo svojich prejavoch vyzdvihli neodbytnosť, vytrvalosť a bojovnosť miestnej slovenskej samosprávy, ktoré viedli k udržaniu slovenskosti v obci, ako aj to, čo pre ňu znamená fungujúca škola.

Po slávnostných príhovoroch štyria žiaci triedneho učiteľa Petra Előháziho dali navždy zbohom svojej škole, potom nasledovalo ukončenie školského roka. V programe zarecitovali druháčka Natasa Póczová, prváčka Eszter Sidiová a nechýbalo ani spoločné zaspievanie obľúbenej detskej pesničky Blicujem.

Kým si žiaci prevzali vysvedčenia od svojich triednych učiteľov, bývalých 15 absolventov školy a 4 učitelia, ktorí sa pričinili o úspešnosť výchovno-vzdelávacej inštitúcie, dostali od J. Kaszalovej Sabadovej pero s potlačou a pamätný list. Významný deň uzatvorilo pohostenie pozvaných hostí a učiteľov ku Dňu pedagógov.

AR

Foto: Judita Kaszalová Sabadová