Slováci z Veľkého Bánhedešu sú členskou organizáciou Únie slovenských organizácií v Maďarsku.

Ako členovia tejto organizácie a tiež vynikajúci priatelia Slovákov zo Slovenského Komlóša sa kedysi spoznali s vedením Jelšavy. Na jeseň, keď sa s primátorom mesta Jelšava Milanom Kolesárom rozprávali aj o tom, čo všetko robia a organizujú v tejto malebnej, zato však malej dedinke na Dolnej zemi, primátor im ponúkol predstaviť sa v Jelšave na mestských slávnostiach v rámci Čerešňového dňa. Kto by mohol takúto príležitosť odmietnuť, povedali si Bánhedešania, a vydali sa na ďalekú cestu.

Predstavili sa výšivkárky

Hoci výšivkárske umenie patrí medzi starodávne formy folklórneho prejavu, výšivkárky z Veľkého Bánhedešu sa spolčili do Výšivkárskeho krúžku Rezeda pred piatimi rokmi a pod vedením zaslúžilej majsterky ľudového umenia Anny Illésovej Boťánskej sa mimoriadne aktívne zapájajú do spoločenského života nielen svojimi pravidelnými klubovými stretávkami a výmenou vzoriek, ale tiež objavovaním hodnôt a potom ich zviditeľnenia – povyšívania na rôzne druhy materiálu. Výsledkom je oku aj umu lahodiaca nádhera pre vlastné potešenie i radosť organizátorov, ale predovšetkým návštevníkov rôznych workshopov, výstav, súbehov a výstav. Teraz nedávno sa zúčastnili súbehu, usporiadaného rezortom ľudských zdrojov, sociálnych vecí a rodiny a tri z piatich súbehových prác – ukázali veľkobánhedešskú bielu výšivku na šatkách pre kmotru – sa dostali medzi ocenené práce a na výstavu do Lakiteleku. Aj teraz majú na ďalšej výstave vyšívanú tvorbu, sú to doplnky oblečenia ako puzdrá na okuliare, či slávnostné kabelky s ľudovou výšivkou, ktorá sa kedysi aplikovala kožušníkmi. Tieto dosiahli svojou presnosťou a hodnotou vysoké ocenenie odbornej poroty a vystavujú ich v Berettyóújfalu. Snahou je, aby zachovali niekdajšie motívy na predmetoch používaných v súčasnosti. Napríklad aj mladí majú tieto doplnky veľmi radi. Len pre zaujímavosť sa oplatí vedieť, že Rezeda sa pravidelne zúčastňuje Celoštátnej textilnej konferencie, ktorú usporadúvajú dvojročne a pravidelne získava jedno z najvyšších ocenení, napríklad vlani vyhrali prvé miesto za spracovanie krížikových výšiviek typických pre Slovákmi obývané územia z okolia Podzoboria, od Nitry a z Gemera, na odevných a úžitkových módnych doplnkoch. V Mestskom múzeu v Jelšave otvorili výstavu pri príležitosti Čerešňového dňa a diela výšivkárskeho klubu budú vystavené do konca júla.

Na citare hrajú viaceré generácie

Umelecká vedúca citarového súboru je Ildika Očovská. Je však zároveň aj krstnou mamou súboru, lebo našla peknú bylinku, ihlicu a po nej pomenovala sľubný citarový súbor. Spočiatku hrali v súbore Ihlica žiaci základnej školy. Postupne však deti vychodili školu a odišli z obce študovať ďalej. Potom už na skúšky nemali kedy chodiť, veď doma trávili čoraz menej času. Preto sa vedúca organizácie Jolana Pepová rozhodla, že musí preto niečo urobiť, aby sa k súboru pridávali ďalšie generácie, lebo inak budú musieť začínať stále odznova a odznova. Vystupujú vždy s takými pesničkovými blokmi, ktoré sa spievajú dobre aj po slovensky, aj po maďarsky. Organizácia dala súboru ušiť štylizovaný ľudový odev, ktorý sa veľmi podobá pôvodnému oblečeniu, aké sa nosilo kedysi vo Veľkom Bánhedeši. V Jelšave vystupovali hneď trikrát, počas otvorenia výstavy, potom na oslavách mesta a na druhý deň ešte ukázali svoje umenie na veľkom javisku na futbalovom ihrisku. Okrem Jelšavy vystupovali nedávno aj na stretnutí speváckych zborov v Csanádapáci. Tam sa mimoriadne pekne predstavila malá speváčka citarového súboru Regina Csuková. Skúšajú vždy po nedeliach. „Ildika Očovská je nesmierne obetavá a nezištná hudobná pedagogička,“ povedala hybná sila slovenského kultúrneho diania vo Veľkom Bánhedeši, Jolana Pepová. „Neviem povedať, ako veľmi si vážime jej prácu. Ale keby nám Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku nepomáhal s jej finančnou odmenou za skúšky, my by sme si ju nemohli dovoliť zaplatiť. Hoci viem, že je nekonečne svedomitá a za jednu zaplatenú hodinu určite odučí aspoň dve. Máme s ňou veľké šťastie, preto je naša Ihlica čoraz populárnejšia“.

Varečkoví virtuózi

Jolana Pepová spolu so slovenskými obyvateľmi Veľkého Bánhedešu si vlani uvedomili, že gastronomické tradície vlastne všade pestujú, veď je to vďačná činnosť, ktorá robí dobre telu i duši. Oplatí sa však uložiť ich do nejakého organizovaného rámca, povedzme do krúžku, či spolku. Nech má nejakú tematiku, nech by sa sústredili na spôsoby, ako odovzdať toto cenné dedičstvo mládeži, pre budúce pokolenia. Tak vznikol krúžok Varečka. Keď s jej členmi pani Jola žartuje, tak ich zvykne nazývať varečkovými virtuózmi. Dobré meno si získali aj doma, aj mimo obce, veď na prvomájový majáles, ktorý tradične patrí vo Veľkom Bánhedeši mimovládnym organizáciám, musia nakŕmiť celú dedinu. V obci pracuje osem mimovládnych, ako ich tam nazývajú, občianskych organizácií. Vždy usporiada majáles tá, ktorá má nejaký sviatok či výročie. Ostatné jej potom pomáhajú. Varečka sa tradične stará o plné žalúdky účastníkov majálesu. Ďalšou takou udalosťou, kde sa prejavuje virtuozita Varečkárov, či skôr Varečkárok, je Deň detí. Tohto roku vypražili obrovskú kopu piratút, pražených neplnených pirôžtekov, nafúknutých poduštičiek z cesta, posypaných vanilkovým práškovým cukrom. Do Jelšavy zobrali Bánhedešania svoju excelentnú svadobnú baraniu polievku s kapustou a sladkou smotanou. Ba dokonca, v spolupráci s Komlóšanmi, aj kvasienke piekli na radosť hostí tohtoročného Čerešňového dňa. Mimochodom, s Komlóšanmi majú také tesné priateľské vzťahy, že deň po návrate z Jelšavy, keď v Slovenskom Komlóši vystupoval súbor Slovenského divadla Vertigo, sa Bánhedešania vybrali do Komlóša do divadla. Už nikto nebol v sále po predstavení, priatelia si ešte stále mali čo povedať a pritom, len víkend predtým strávili spoločne a deň predtým spolu precestovali hodiny a hodiny z Jelšavy až do južnej časti Békešskej župy.

Nultý Čerešňový deň v Jelšave usporiadali v roku 2012 na počesť dvestoročného výročia vzniku Čerešníckeho spolku, prvého svojho druhu nielen v Gemeri, ale na celom území terajšieho Slovenska, ba i vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku vôbec. Hostia z Veľkého Bánhedešu síce čerešne nepriviezli, ale ani nerozsypali po ceste. Priniesli kus dobrej nálady a svoje zvyky s výšivkou, citarovou muzikou a kapustovou baraňou svadobnou polievkou. V Jelšave budú na hostí z južnej časti Békešskej župy určite v dobrom spomínať.

Erika Trenková

Foto: J. Pepová