K pamätnej tabuli košického rodáka, československého diplomata, patróna kultúrnych vzťahov medzi Československom a Maďarskom v medzivojnovom období Antona Straku 13. júna položili vence v XIV. obvode Budapešti predseda a poslanci Slovenskej samosprávy v Zugló, Slovenský inštitút v Budapešti zastúpený Leventem Galdom, predsedníčka Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti Rozália Papová Polereczká s podpredsedom Slovenskej samosprávy Budapešti Pavlom Beňom, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VI. obvodu Mária Sutyinszká, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy II. obvodu Ľubomíra Fallerová a členovia Kruhu priateľov Bohémia.

Pamiatke všestranného diplomata s kyticou slovenských piesní sa poklonil štipendista XIV. obvodu, študent histórie v kombinácii so slovenským jazykom na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) Domonkos Volter, následne sa slova ujal predseda organizátorskej samosprávy Pavol Maulik. Vo svojom príhovore spomenul, že od roku 2003, keď pamätnú tabuľu odhalili, sa snažia nájsť ustálený termín na kladenie vencov, ktorý mal byť pôvodne 8. mája, na Deň víťazstva nad fašizmom.

Ďalšia časť spomienkovej akcie sa už konala v Dome národností v Zugló. Tu sa totiž uskutočnila vedecko-populárna prednáška s diskusiou, ktorú zorganizoval Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, pod názvom Anton Straka v Budapešti. Úlohy predstaviť spisovateľa a kultúrneho pridelenca vtedajšieho československého veľvyslanectva ako bohéma, presnejšie človeka úspešne vedúceho kultúrny salón mimoriadne obľúbený medzi maďarskými i zahraničnými poetmi, prozaikmi v Budapešti, sa ujala odborná asistentka ELTE Anna Ištvánová. Moderátorom stretnutia bol doktorand na spomínanej inštitúcii Juraj Rágyanszki. Vo svojej krátkej, ale obsažnej slovenskej prezentácii, sprevádzanej maďarským výkladom, A. Ištvánová stručne zhrnula najväčšie míľniky v živote a literárnej činnosti A. Straku. Okrem mnohých zaujímavostí zo zákulisia dobového budapeštianskeho sveta v prvej polovici minulého storočia sa poslúchači dozvedeli aj to, že rodený Košičan mal mimoriadne nadanie na komunikáciu s ľuďmi, preto nie je prekvapujúce, že už v roku 1920 bol vymenovaný za referenta Ministerstva ozbrojených síl. Ako zakladateľ Športového klubu Tatran a predseda Klubu česko-slovenských turistov sa veľa rozprával s jeho členmi o kultúrnom dianí, literatúre a o filme. Od roku 1925 do roku 1936 bol kultúrnym atašé Československej republiky v Budapešti. K tomuto diplomatickému postu, ale aj úspešnosti v salónoch vo vile Rosinovcov v rokoch 1932-1936 sa dostal vďaka svojej osobnej angažovanosti.

„Už v pražských rokoch bol organizátorom mnohých kultúrnych programov. Zobral na seba zodpovednosť, či už išlo o československý kultúrny večierok, o preklad básní alebo o uvedenie českých, slovenských ako aj maďarských hudobníkov,“ povedala A. Ištvánová a spomenula, že A. Straka sa pravdepodobne nechal inšpirovať skupinou kultúrnych a politických osobností Pátečníci, ktorí sa v piatky stretávali v Prahe u spisovateľa Karla Čapka. „Na piatkových večierkoch vo vile Rosinovcov boli prezentované nové básne prítomných, Straka sa snažil zoznámiť maďarských a slovenských poetov, tu sa zrodili slovenské preklady Jánosa Aranya alebo maďarské Jána Smreka,“ zmienila sa A. Ištvánová a dodala, že tieto úspešné stretnutia pri káve naplnené kultúrou napokon znemožnila vtedajšia pravica, ktorá sa domnievala, že hostiteľ sympatizuje s ľavicovou stranou, a tak sa musel vrátiť do Československa. Odvolávala sa na jeho „Čierny zápisník“, ktorý obsahuje až 130 mien zúčastnených osôb na piatkových stretnutiach.

Po skončení prednášky štipendistka Gréta Szászová zarecitovala tri básne od spisovateľa, účastníka týchto salónov, Emila Boleslava Lukáča. Organizátori následne pozvali prítomných na pravé české pohostenie, pivo od Miklósa Orvosa a pečené mäso s dusenou kapustou a knedľou z kuchyne Imreho Martina. Pri zákuskoch sa začala voľná diskusia, počas ktorej kultúrna referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Veronika Lalušková informovala záujemcov o priebehu Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý bude 6. júla v Jači.

AR

Foto: autor