Slovenský inštitút v Budapešti bol i tento rok dejiskom Novoročného koncertu najuznávanejšej cimbalistky Európy Viktórie Herencsárovej. V polovici januára zazneli cimbalové diela a prepisy iných skladieb v priestoroch kultúrneho stánku Slovenskej republiky v hlavnom meste Maďarska po jubilejný, 15. raz.

Pred jeden a pol desaťročím, vtedy ešte patrila ku kultúrnemu stánku divadelná sála, a na koncertný večer S cimbalom okolo sveta pozýval vtedajší mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan Markuš s manželkou Drahomírou Markušovou. V programe vystúpila cimbalová virtuózka svetového formátu Viktória Herencsárová a jej hostia, členovia Medzinárodnej cimbalovej asociácie. Tohtoročný novoročný koncert prebiehal v oveľa stiesnenejších priestoroch, zato však s takou istou slávnostnou atmosférou a vynikajúcou náladou, ako počas uplynulých rokov. Len teraz zneli väčšinou kompozície Viktórie Herencsárovej. Virtuózna majsterka hry na cimbale opäť očarila obecenstvo. Nielen svojím umením vyludzovať zo svojho krásneho nástroja zvuky, o ktorých väčšina z prítomných ani netušila, ale aj iskrivým talentom kompozítorky diel pre cimbal.

Nikdy viac, zastrájala sa...

Vlani, po veľmi úspešnom koncerte v paláci Dunaj v centre Budapešti umelkyňa vyhlásila, že podobné podujatie zorganizovala naposledy. Obecenstvo bolo rozčarované, predsa chápavé. Organizovanie veľkolepého koncertu, dvojkoncertu tobôž, vyžaduje nesmierne veľa organizačných úloh. Náročná je predovšetkým na také úlohy, ktoré patria skôr medzi povinnosti manažéra. Samotná príprava, po umeleckej stránke, je pre každého interpreta samozrejmá, a je tiež namáhavá. Počas ostatného roka mala pani Herencsárová za sebou niekoľko ciest na ďaleký východ aj do USA, čo si tiež vyžiadalo veľa energie. Okrem koncertov učí. Obecenstvo chápalo situáciu asi najmä preto, lebo v kútiku duše verilo, že nezostane bez koncertu populárnej cimbalistky a jej krásneho nástroja s menom Viktória. Napokon, vďaka Slovenskému inštitútu a jeho riaditeľke Ildikó Siposovej sa uskutočnil jubilejný novoročný cimbalový koncert. Do výstavnej sály, ba aj do bočného krídla položili stoličky. Do posledného boli všetky miesta obsadené. Obecenstvo jasalo. Hosťami koncertného večera boli ďalší muzikanti, píšťalkár Balázs Dongó (Čmel) Szokolay a spevák Levente Galda.

Večer bude o mne...

Počas uplynulých 15 rokov vystupovali na cimbalových koncertoch s jedinečnou virtuózkou umelci z rôznych krajín sveta – Grécka, Turecka, Thajska –, ale popri maďarských a slovenských interpretoch sa spolupodieľali na úspechu cimbalovej hudby aj americkí, anglickí, argentínski, čínski, bieloruskí, českí, izraelskí, švajčiarski a iránski hudobníci. – Teraz požiadala pani riaditeľka Siposová mňa, aby som koncertovala. Preto mi dovoľte, aby bol tento večer o mne, – povedala „čarodejnica“ s paličkami. Potom začala vyludzovať zo svojho nástroja podivuhodné, to lahodné, to iskriace, to bombardujúce zvuky priam dvíhajúce zo stoličiek dych zatajujúce publikum. Obecenstvo sa vznieslo mávnutím kúzelných paličiek s vatičkou namotanou na konci do diaľok pod japonské čerešne, nazývané sakura, prostredníctvom motívov kórejskej ľudovej piesne na kórejský polostrov. V tónoch skladby Spomienka sme si mohli v duchu premietnuť, čo nás postretlo vlani. Umelkyňa pri príležitosti svojich koncertov v zahraničí zoberie vždy so sebou dielo, akoby darček, vlastnú skladbu napísanú pre hostiteľov, zvlášť pre publikum krajiny, mesta, kde hosťuje. Pre japonských poslucháčov sa zrodili skladby Sakura, sakura a Fukušimské impresie. Oboma dielami žala úspech u japonského obecenstva, ale aj medzi publikom Slovenského inštitútu v Budapešti. Arirang znamená v kórejčine niečo ako krásne, vynikajúce, super, príma. Arirang môže byť perfektný deň, vynikajúce divadelné predstavenie, ba aj úspešná skladba. Jedno z diel cimbalistky dostalo názov Arirang. Ním chcela pani Viktória popriať všetkým účastníkom večera úspešný, krásny, perfektný nový rok. Vzápätí pridala Variácie sanjo, v ktorých sa striedali rytmy a hudobné štýly, kde hrala nielen na strunách, ale aj na puzdre nástroja. Pomáhal jej pritom folklorista ocenený vyznamenaním Prima, primissima Balázs Dongó (Čmel) Szokolay zo Slovenského Komlóša.

Potom Čmel nebzučal, odložil svoje píšťaly a zahral na gajdy, Levente zvonil na zvončeku a zaspieval koledy Slovákov v Maďarsku a piesne Maďarov zo Slovenska. Večer sa skončil spoločne zaspievanou hymnou za mier a šťastie, zo skladateľskej dielne Viktórie Herencsárovej. A informáciou, kde ešte bude úchvatná cimbalistka hrať tohto roku. Máme sa na čo tešiť.

-etr

Foto: autorka