V časoch pandémie, na jar v roku 2020 sa nekonajú nijaké podujatia, preto redaktorov Ľudových novín ani nikam nepozývajú. Takže musíme jastriť okolo seba, aj na sociálnych sieťach, kto, čo o sebe prezradí. Ešte šťastie, že v Slovákmi obývaných obciach sú predstavitelia národnostných zborov ochotní podeliť sa o to, ako prežívali dobu karantény, ako sa tešia hoci aj len miernej úľave epidemiologických predpisov.

V Čemeri, v okolí Domu slovenských tradícií, sa donedávna pohybovali len dvaja-traja, či skôr dve-tri členky slovenskej samosprávy a pani učiteľka zo škôlky, teta Katka. Predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová mala výdatnú pomoc v najmladšej členke voleného zboru Enikő Horváthovej. Spolu sa totiž postarali o prenesenie krojov a všetkého, čo k ľudovým odevom a obuvi patrí, do nových priestorov v podkroví slovenského domu. Tam vytvorili aj kanceláriu vedúcej súboru Furmička, aj priestory na šitie, aj žehlenie. Drahocenné, starodávne oblečenie, dedičstvo po starých predkoch si v Čemeri chránia ako oko v hlave a starajú sa oň s veľkou úctou a kvalifikovanosťou. Nesmieme zabudnúť, že to nie sú výstavné kusy, ale oblečenie, kroje, v ktorých tancujú na množstve vystúpení do roka. Od začiatku marca nikto nevystupoval, javisko patrilo koronavírusu, ale práve tak ako všade inde, aj v Čemeri mala svetová situácia svoje negatívne aj pozitívne stránky. V obci sa nikto z našich nenakazil. Ale to neznamená, že život sa zastavil.

Slovenská kuchyňa bude o týždeň zbúraná

Ako povedala Alžbeta Szabová, už každému chýbali spoločné skúšky a „spolunažívanie“ tejto veľkej rodiny. Záhrada je krásne pripravená na príchod detí, dozrievajú rajčinky, kvitne množstvo kvetov, zelená sa tráva. Hneď po uvoľnení najprísnejších ochranných epidemiologických opatrení sa zbehli v slovenskom dome členovia Malej Furmičky, aby pomohli s inventarizáciou a kontrolou oblečenia. Samozrejme, boli aj zvedaví, ako vyzerá skúšobňa s novou, pružiacou podlahou. Je to špeciálna plocha, až centimeter hrubá a je vytvorená na športové tréningy. Mimochodom, dobre sa na nej aj tancuje a kĺby nie sú zaťažené.

Zároveň aj preto môžeme povedať, že život sa nezastavil, lebo v Dome slovenských tradícií pokračujú v rekonštrukčných prácach. Hneď oproti Domu je chátrajúca stavba niekdajšej Slovenskej kuchyne. Keďže boli zrušené všetky kultúrne akcie, ba aj vydávanie publikácií a nahrávanie CD zastavené, peniaze z dotácií mohli byť preskupené na investičné ciele. To bolo priam pozvanie do tanca pre predsedníčku slovenskej samosprávy a výzva zbúrať starú „barabizňu“. Samozrejme, čemerský slovenský dom nezostane bez Slovenskej kuchyne. Počas nasledujúceho víkendu ju zdemolujú a potom postavia novú, krajšiu, drevenú stavbu sedliackeho domca, vyhovujúceho požiadavkám dnešnej doby, ale so spomienkou na niekdajšiu dôležitú budovu. Rozpočet je 4 milióny forintov, neobsahuje však zatiaľ cenu škridiel. Ďalším projektom, ktorý pripravujú, bude rekonštrukcia malého domu konča záhrady, kde sa raz budú konať remeselnícke dielne pre deti.

V Dome tradícií sa pripravovali aj na procesiu oslavy Božieho tela, Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Pre pandémiu koronavírusu však nebola procesia taká, ako po iné roky. Obyvateľom dediny starosta odporúčal nepozývať hostí, lebo sa menšej procesie okolo kostola mohlo zúčastniť maximálne 200 ľudí. Aj omša bola pod holým nebom. V Čemeri postavili tradičné 4 veľké stany, smerom na 4 svetové strany, medzi nimi aj slovenský stan, ako im kedysi hovorili v Čemeri, búdka. 1500 bielych, modrých a trochu ružových kvetov padlo za obeť na vence pri vchode a výzdoby v búdke. Týždne zbierali všetci lupienky kvetov na vyhotovenie kvetinových kobercov. Okraje boli z poľnej kvetiny lastovičníka, podklad zo zelených rastlín a tráv, už hádam aj storočia sa to tak robí, a z kvetových lupeňov s cirkevnými motívmi vytvorili 2 kilometre dlhý koberec. Ten je raritou v celom Maďarsku, a možno aj v strednej Európe. Ešte pred týždňom sa zdalo, že procesia nebude povolená, potom prišla informácia, že predsa sa bude konať, aj s kobercom. Takže na poslednú chvíľu mal neúnavný motor slovenského diania v Čemeri, Alžbeta Szabová o úlohu postarané. Nehovoriac o príprave krojov pre mladé mariánske devy v bielo-modrých slávnostných farbách. Aj dievčat, aj krojovaných účastníkov však bolo menej ako po iné roky.

Slovenský tábor bude trvať 4 týždne

Pôvodne sa o slovenskom tábore len snívalo. Potom prišla zvesť, že za dodržiavania bezpečnostných podmienok denné tábory budú môcť byť usporiadané. V Čemeri sú slovenské tábory nesmierne populárne, preto ich usporiadajú počas 4 týždňov, posledné dva júlové a prvé dva augustové týždne. V polovici júna sú takmer všetky miesta obsadené. Zúčastnia sa ich aj škôlkari, ktorí popoludní budú spať vo svojich postieľkach, prenesených do záhrady slovenského domu. „Dovtedy bude všetko vynovené, dorobené, krásne pripravené,“ povedala Alžbeta Szabová a hneď aj dodala: „Už vybúrali stenu medzi mojou bývalou kanceláriou a kuchyňou, ktorá sa vďaka tomu zväčší a budeme mať priestor nielen na varenie, ale aj na jedenie. Bude kam dať stoly. V týchto dňoch nastúpia betonári a po nich podlahári. Budú tam dôstojné podmienky na usporiadanie tábora. Našťastie už aj pec je zastrešená, nebudeme musieť stavať stany, teraz je to takmer dokonalé.“

Počas ostatných mesiacov každý cvičil, alebo necvičil, doma, sám. Teraz už nacvičujú, dievčatá zvlášť, aj chlapci zvlášť. Najmenší cvičia online. Pred vyhlásením všeobecnej karantény sa súbor Furmička chystal na semifinále veľkolepej slovenskej folklórnej šou Zem spieva. Tesne pred odcestovaním do Bratislavy usporiadatelia zastavili prípravu nakrúcania. Až prednedávnom vysvitlo, že bude pokračovanie. Konkrétne 12. decembra. Vtedy sa formácia ukáže s Čemerskou svadbou. Doteraz mala skupina ťažkosti s hudobným sprievodom. Riaditeľka Hudobnej školy v Čemeri Ildikó Rádulyová je nadšená fanúšička Furmičky. V záujme riešenia problému zaviedla vo svojej inštitúcii hodiny interpretácie folklórnej hudby, do ktorej sa zapojili žiaci vyšších tried a absolventi, takže budú mať vo svojom repertoári pesničky, na ktoré skupina tancuje. Veľkým chlapcom zatiaľ ušijú košele s čemerskou výšivkou. Dokonca aj menší žiaci dostanú čemerský folklórny program do svojich učebných osnov, aby bol zabezpečený aj muzikantský dorast.

Čoskoro možno čakať veľkú odevnú skúšku, veď detská zložka skupiny rastie ako z vody. Preto musia rýchlo dokončiť inventarizáciu, aj kontrolu všetkých škatúľ, ktoré má vo Furmičke každý jeden tanečník hneď tri: jednu s krojom na všedný deň, jednu so sviatočným odevom a jednu s doplnkami. Na každej je napísané meno člena skupiny a obsah škatule. Po každom vystúpení trvá hodinu všetko správne zrolovať a poodkladať. Práve tak, ako kedysi. Najprv mamka zrolovala, pozväzovala svoje škrobené spodničky a sukňu, odložila ich do skrine, až potom položila na stôl polievku. Ostatne, počas šou Zem spieva už každý odišiel domov, iba členovia Furmičky balili oblečenie aj hodinu po programe. Len bezpečnostný pracovník ochranky televízie trpezlivo vyčkával až bude môcť zamknúť.

Erika Trenková

Foto: A. Sz. M., Zsolt Bellus, Katja Sebestyén

Vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu od 15. júna sa vraciame do starých koľají: príspevky na našej webovej stránke budeme opätovne uvádzať v skrátenom znení.

V plnom znení si ich budete môcť prečítať dva týždne po uverejnení v tlačenej verzii Ľudových novín.

Oplatí sa nás predplatiť.