V rámci programov Noci múzeí sa objavili na dvore čabianskeho oblastného domu postavy sveta povier čabianskych Slovákov. Iniciátorom podujatia bol predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ondrej Kiszely, ktorý si pripravil pre záujemcov zaujímavý a dôkladný výklad o mýtických bytostiach Slovákov: o strigách, topencovi, zmokovi, ale aj o krížovej ceste.

V prednáške zdôraznil, že „vznikom“ týchto bytostí a povier ich autori nechceli zlomyseľne strašiť ľudí, alebo ich udržiavať v strachu, skôr nabádali na opatrnosť a obozretné spolužitie s prírodou.

Striga – bosorka

Striga (alebo bosorka) má podľa povery nadprirodzené schopnosti, ktoré využíva na zlo, prinášanie choroby, alebo vykonáva liečebnú činnosť a objasňuje sny. Môže byť však aj mužom.

Slovo bosorka pochádza z tureckého jazyka, kde basargan alebo basirgan znamená tlačiť. Spomedzi zlých činností stríg na ľudí Čabänia dodnes považujú za najhoršie dlávenie.

Čabianske strigy využívali svoje schopnosti najmä na liečbu. Takéto liečiteľky boli aj sestry Verajkové (Judita a Dorka), ktoré boli obvinené v jedinom spore s bosorkami na Čabe v roku 1756. V 19. Storočí liečila mladého maliara Mihálya Munkácsyho tiež bylinkárka. Naším známym liečiteľom v 20. Storočí bol báči Békešský, ktorý bol chiropraktikom. S neobyčajnou šikovnosťou naprával poškodené svaly, kĺby či kosti.

Topenec

Počas programu Noci múzeí sa návštevníci na vlastné oči mohli presvedčiť, že v studni oblastného domu sa nachádza topenec s červenou čiapkou, ktorý stiahol deti pozerajúce sa do studne v nestreženom okamihu. S touto poverou sa ich v minulosti snažili dospelí odohnať od studní, lebo do nich ľahko spadli.

Zmok

Na inom dejisku sme si z 9 vajec mohli vybrať jedno, ktoré sme potom mali 9 dní zohrievať pod pazuchou, aby sa z neho vyliahlo čierne, zmoknuté kura – zmok, ktorý sedí na ramene svojho gazdu, plní všetky jeho želania, ale zároveň na to rameno tlačí. Zistili sme aj zaujímavé riešenie. V niektorých piesňach popri neveste sa objavuje aj čierne kura. Prečo asi? Už vieme! Totiž ono splnilo želanie nevesty, aby sa vydala. Nevesta teda mala zmoka.

Napríklad v ľudovej piesni zo Sarvaša:

Hej, čierno kura kváče, ej, švárno dievča plače.
Ej, čierno kura nekváč, ej, švárno dievča neplač.

Ak ste zvedaví, ako sa môžete zbaviť zmoka, príďte do Čaby, kde okrem tohto spoznáte aj iné tajomstvá, a môžete si pozrieť aj originálnu Mihaldu (obľúbenú knihu veštení starých Čabänov). Dozviete sa aj to, prečo nosila pravidelne jedlo v krčahu mamovka Mariška na križovatku Gerlaiho a Lencséšskej cesty.

Ildika Očovská/ef

Foto: Magdaléna Péliová