V Novohrade na Veľkonočný pondelok opäť ožila tradícia, ktorú miestni obnovili pred piatimi rokmi. Dievčatá a ženy v ľudových krojoch čakali oblievačov s kraslicami, hyacintmi a pohostením, presne ako kedysi, a 20 chlapcov (otcovia a synovia) recitovalo aj po slovensky polievačkové verše. Ako sa podarila oblievačka v Novohrade, sme sa spýtali predsedníčky tamojšej Slovenskej samosprávy Tünde Debreczeniovej Králikovej.

– Chlapci sa zišli pod hradom a vyrazili pešo. Mali dopredu určené zastávky, kde na nich čakali niekde aj tri generácie: dievčatá, matky aj staré matky. Namiesto peňazí dostávali kraslice, malé, ručne vyhotovené darčeky a pohostenie. Polievali tradične, vedrom vody, deti to milujú!

– Aké je tradičné Veľkonočné pohostenie v Novohrade?

– Tradičnými pochúťkami sú tvarohový koláč, marhuľka, známy svadobný koláč a slané pagáče. Samozrejme, starší neodmietnu domácu pálenku, deti dostanú malinovku.

– Počula som, že u vás dostávajú mládenci aj hyacinty?

– Áno, dievčatá pripínajú chlapcom na vestu hyacint. Milý jarný kvet prináša vôňu, namiesto voňaviek, a je aj znakom lásky. Podľa tradície, ak malo dievča o mládenca romantický záujem, priplo mu hyacint inej farby ako ostatným. Bolo to tajné znamenie lásky, tichý, romantický kód.

– No, ale o kroj sa treba starať, najmä keď zmokne, a to nie je ľahká práca. Kto sa teraz stará o údržbu krojov?

– Presne tak. A práve to bol veľký problém. Pred pár rokmi mala celá trieda v škôlke rozlúčku v ľudových krojoch. Rodičia však nevedeli, ako sa o ne správne postarať. Preto sme zorganizovali školenie. Naučili sme ich, že nariasenú sukňu treba ešte vlhkú naskladať a zavesiť, aby si zachovala tvar. Inak by sa plisé zničilo. Sukňa sa nikdy nesmie zložiť ani uložiť do skrine – iba zavesiť.

– Spomínali ste, že máte viac druhov sukní, ktoré si oblečiete na polievačku?

– Na polievačku si neobliekame tie najtradičnejšie sukne, takzvané „palucky“, to sú tie farebné kockované, ktoré sú veľmi cenné. Tie by voda zničila. Namiesto toho používame novšie sukne, červené s bielymi bodkami. Tie sú tiež novohradské, ale menej sa o ne bojíme. Aj tie sa však musia správne sušiť – za mokra naskladať a zavesiť.

– Farbíte či píšete kraslice?

– U nás sa na kraslice píše. Preto každý rok pozývame majstra, aby sme túto starú techniku udržali pri živote. Tento rok sme mali tvorivú dielňu 28. marca, tesne pred Veľkou nocou, so známou maliarkou kraslíc Editou Filamellovou. Naučila nás tradičné „písanie“ kraslíc – to je tá pravá stará škola. Spoločne sme tak pripravili vajíčka, ktoré potom chlapci dostali pri polievačke.

– Majú deti v škole možnosť učiť sa slovenský jazyk a kultúru?

– V Novohrade už bohužiaľ nemáme slovenské školy ani slovenské vyučovanie. Ale v letných táboroch sa snažíme deťom aspoň trochu priblížiť slovenskú kultúru. Učíme ich slovenské hry, básne a tance. Aj pri polievačke zazneli slovenské verše. Deti to zaujíma, nie je to povinnosť – je to srdcová záležitosť. V týchto táboroch sa im snažíme odovzdať to, čo v našej škole už dostať nemôžu.

– Polievačka je zábavná, najmä pre chlapcov. Dostali aj dievčatá príležitosť na odvetu?

– Samozrejme! Na poslednej zastávke chytili dievčatá vedrá a poriadne chlapcov poliali. Smiechu bolo dosť – a pomsta bola sladká.

– Na záver by som sa vám chcela poďakovať. Robíte veľmi dôležitú prácu, najmä keď nemáte slovenskú školu a predsa udržiavate jazyk, tradície a odovzdávate ich deťom. Čo by ste nám ešte odkázali?

– Ďakujem, robíme to zo srdca, s láskou. Na tradície nestačí len spomínať – treba ich žiť. V Novohrade ich odovzdávame z generácie na generáciu. A tak ako hyacinty nezvädli, nezvädnú ani naše tradície.

(ik)

Foto: Tünde Debreczeniová Králiková