Spoločnosť SlovakUm, s. r. o., Čabianska organizácia Slovákov, Spolok Slovákov z Maďarska, Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, Trnavský samosprávny kraj, Galantská knižnica a Miestny odbor Matice slovenskej v Galante usporiadali 16. apríla v priestoroch Galantskej knižnice prezentáciu dvoch ročeniek a ďalších publikácií Slovákov v Maďarsku.

Podujatie otvorila riaditeľka Galantskej knižnice Lívia Koleková. O akciu bol veľký záujem, o čom svedčilo, že všetky miesta v spoločenskej sále boli obsadené. Ako povedala riaditeľka, podujatie sa uskutočnilo druhý raz v priestoroch knižnice, a zapáčilo sa tak maďarským i slovenským organizátorom, že sa rozhodli ho uskutočniť aj v tomto roku. Medzi účastníkmi boli prítomní viacerí potomkovia presídlencov z Maďarska z rokov 1947 a 1948.

Hlavným bodom programu bola prezentácia časopisov, ročeniek a knižných noviniek. Náš kalendár na rok 2026 zhodnotil zodpovedný redaktor ročenky a konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. Ako poznamenal, vždy sa z ročenky Slovákov v Maďarsku vytlačí o 100 – 200 kusov viac, ktoré chcú predstaviť na Slovensku, o. i. aj repatriantom. „Myslíme na vás nielen preto, lebo nedávno bolo výročie prvého transportu Slovákov z Maďarska na Slovensko počas výmeny obyvateľstva, ale aj preto, lebo Slováci v Maďarsku nie sú iba Slováci v 120 lokalitách a desiatich župách, ale Slováci v Maďarsku ste vlastne aj vy,“ povedal a dodal, že v roku 2017 venovali Náš kalendár skoro v celej šírke presídleniu a odvtedy v každom roku sa venujú aspoň jedným článkom repatriantom, vďaka Márii Hrkľovej, alebo básňam či fotografiám Mateja Skalnického. Zmienil sa aj o paradoxe, podľa ktorého naši čitateľa v poslednom období radšej „čítajú“ fotografie, takže nie náhodou sa snažia redaktori ročenky, aj nášho týždenníka klásť vysoké nároky na vzhľad našich publikácií. Zmienil sa o jednotlivých rubrikách Nášho kalendára a pripomenul aj dôležitosť zhrnutia aktivít občianskych organizácií či inštitúcií majiteľa, Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. V ročenke nechýbajú ani najvýznamnejšie podujatia počas roka, ale redaktori nájdu miesto aj pre zaujímavosti, či jubileá osobností, literatúru s oddychovým článkom či receptom.

Predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Bence Püski-Liker prezentoval Čabiansky kalendár na rok 2026. Hrdo poznamenal, že dolnozemskú ročenku tento rok už môžeme nazvať ozajstným kalendárom, oproti minuloročným „kalendárčokom“. Ročenku venovali vo veľkej miere 30-ročnici Domu slovenskej kultúry počnúc kalendárnou časťou, kde popri vymenovaní mesiacov s meninami podľa slovenského aj maďarského kalendára figurujú historické fotografie budovy. „Samozrejme, oslovili sme aj čestného predsedu ČOS Michala Lásika, ktorý popísal svoje dojmy, ktoré prežil počas obdobia, kým stál na čele organizácie,“ povedal B. Püski-Liker. V kalendári nachádzame aj článok architekta, ktorý skúma čabiansku architektúru, Attilu Dénesa, ktorý opísal budovu. Spomínali aj na slávnosť pri príležitosti odovzdania domu a o svoje myšlienky sa podelili aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, či Judita Molnárová Príbojská, Ján Benčik a ďalší. Okrem zaujímavých článkov a rozhovorov upriamil pozornosť na novú rubriku Pred sto rokmi, v ktorej si tentokrát môžete prečítať príspevok o svadobných zvykoch na Čabe pred sto rokmi. Samozrejme, nechýbajú príspevky od Slovákov z čabianskeho regiónu, ani fotopríloha s najdôležitejšími aktivitami za minulý rok.

Šéfredaktorka časopisu Ľudové noviny Eva Fábiánová upozornila na prílohu Lúč, predstavila detskú prílohu Ľudo II. a knihu Gregora Papučka Cestou časom. Zmienila sa o význame nášho týždenníka v živote Slovákov v Maďarsku za ostatných 69 rokov, ako vychádza. „Príloha Lúč vyšla prvýkrát pred desiatimi rokmi, v roku 2016,“ začala svoju prezentáciu o našom „najnovšom spoločnom výtvore“. Spomenula potrebu jej vzniku po obnovení vzhľadu nášho týždenníka v magazínovom formáte v roku 2013. „V roku 2016 vyšlo jedno číslo, v roku 2017 dve a od roku 2018 vydávame 4 čísla prílohy, vždy vo februári, júni, septembri a decembri. Niektorí autori píšu špeciálne pre Lúč, ale často sa stáva, že text zaslaný do týždenníka redaktori pokladajú za dostatočne významný na to, aby sa objavil v prílohe. Podporujeme aj našich umelcov, pretože v publikácii je priestor na to, aby sa okrem svojich textov prezentovali aj fotografiou. Takto sme už niekoľkokrát predstavili maliarov a výtvarných umelcov, ktorých slovenská identita a umelecký život idú ruka v ruke.“

Prechod na magazínový formát viedol aj k vzniku novej rubriky pre deti Ľudo. Maskot Ľudových novín prichádza na stránky týždenníka raz do mesiaca a prináša pre deti zaujímavé poznatky, ktoré si môžu osvojiť hravou formou cez hádanky, alebo iné zábavné formy. „Maskot Ľudo sa objavil na stránkach Ľudových novín v roku 2014 a my sme nechceli nechať zaujímavé a zábavné tajničky prepadnúť v čase, preto sme ich v roku 2023 pozbierali a vydali knižne. Avšak do prvej časti sa nezmestili všetky, preto sme v roku 2025 vydali druhý diel. Našim netajeným cieľom bolo ponúknuť rodičom a učiteľom možnosť na zabavenie detí vo voľnom čase v slovenčine, čo sa, dúfame, aj podarilo.“

Gregor Papuček je jedným z najplodnejších slovenských autorov. V jeho najnovšej knihe Cestou časom pozbieral všetky doteraz nevydané básne, preklady, kratšie texty. Je rozdelená do šiestich kapitol (Básne, Triolety, Výber prekladov, Preklady Villonových balád v úprave Faludyho, Najnovšie preklady Weöressa, Preklady detských básní Korneja Čukovského) a predstavuje aj jeho najnovšie básne.

Novú knihu Čabjanská klbása prítomným priblížil jej autor, predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely. Pripomenul, že prvoradým cieľom všetkých publikácií, ktoré vydávajú je vrátiť slovenčinu na Čabu, ktorá tam, podľa neho, pomaly vymiera. Všetky knižky vydávajú dvojjazyčne a snažia sa ich pripraviť veľmi pútavo z vizuálneho hľadiska, aby o ne prejavili mnohí záujem a aby si pomocou nich vedeli priblížiť aj jazyk svojich predkov. Väčšinu publikácií sa snažia písať v čabianskom nárečí, aby ani to nevymrelo. Počas prezentácie sme sa dozvedeli, že knižka by sa mala volať Dolnozemská klobása, nakoľko je toho názoru, že sa o vznik tejto dobroty zapríčinili naši Slováci spolu.

Prítomní hostia a účastníci podujatia vyjadrili radosť nad tým, že záujem o slovenské slovo v Maďarsku neutícha a že sa darí viesť k nemu aj mladú generáciu. Diskusia o nárečových prvkoch a náboženských či gastronomických tradíciách predkov zo Slovenského Komlóša či Békešskej Čaby plynulo vyústila do neformálnej recepcie. Táto bodka za podujatím, spojená s ochutnávkou čabianskej klobásy, len podčiarkla silu živej kultúry, ktorá prežíva z pokolenia na pokolenie.

Helena Rusnáková/ef

Foto: autorka, Imrich Fuhl

Fotogaléria