Dedinka Banka na severe Maďarska je neoddeliteľne spätá s jedným z najväčších a najobľúbenejších podujatí Slovákov v Maďarsku. Ani nepríjemná pandémia koronavírusu neznemožnila uskutočnenie oslavy, ktorá každoročne predstavuje rozmanitosť folklórnej studnice, prejavenie úcty k dedičstvu a cez tanec a hudbu sa tu prejavuje vzťah k odkazu predkov Slovákov v Maďarsku.

Na dejisku podujatia už od rána bolo rušno. Aktivisti najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku chystali kotlíky, miestne tetušky starostlivo pripravovali suroviny na halušky, iní zase vykonávali posledné úpravy, aby vzniklo podujatie, ktoré aj napriek obmedzeniam utkvie v pamäti návštevníkov. Robili to zo srdca: pre všetkých, pre nás, pre seba.

Človek mieni, Pán Boh mení

Pre stále sa meniace nariadenia Zväz Slovákov v Maďarsku a Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy mali čo robiť, aby 24. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku a 54. Novohradské národnostné stretnutie dotiahli do konca. V tomto roku sa nekonala folklórna bohoslužba a ani krojovaný sprievod k prírodnému javisku. Návštevníci sa museli elektronicky registrovať na domovskej stránke obce a pri vstupe do ohraničeného areálu ukázať registračný kód. Prebiehalo to veľmi hladko, nevznikali rady. Ľudia boli disciplinovaní a dodržiavali hygienické predpisy. Oveľa väčší problém predstavoval hlavný javiskový program Jubilanti ´45, v ktorom mal vystúpiť Folklórny súbor Nógrád zo Šalgótarjánu a FS Podpoľanec z Detvy. Za spomenutie stoja udalosti okolo neho. Slovenská republika totiž v polovici augusta vydala opatrenie, podľa ktorého študenti musia predložiť potvrdenie lekára o bezinfekčnosti a čestné prehlásenie o tom, že neboli v zahraničí 14 dní pred nástupom do školy. Keďže aj v FS Podpoľanec tancuje niekoľko mladých tanečníkov, súbor musel odvolať svoje vystúpenie. V tej najväčšej beznádejnosti sa však organizátorom podarilo osloviť najstaršie folklórne teleso na Slovensku, 84-ročný folklórny súbor Očovan z Očovej, ktorý sa potešil a prijal pozvanie. Na všetko bol k dispozícii necelý týždeň.

Tradícia je prameň bytia

Je zvykom, že po hymne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia sa ako prvý obecenstvu prihovorí starosta obce Banka. Na prírodnom javisku Andrea Tormaiová zacitovala myšlienky básnika Attilu Végha. Vyzdvihla, že tradícia je hlboká studňa, prameň ľudského bytia. Človek len pokropený jeho vodou môže byť tým, čím má byť. Na zachovanie identity je dôležité poznať, odkiaľ prichádza, kým je, kto bol jeho predchodcom a aké dedičstvo mu zanechal. Práve zachovanie tradícií je základnou úlohou spoločenstva. Treba ich pestovať, tak sa stanú každodennou súčasťou života. Pre jednotlivca sú zdrojom poznávania samého seba, pre spoločnosť spojovacím článkom minulosti, súčasnosti a budúcnosti. „Dnes sa stretne tradícia s radostným tancom a hudbou, minulosť so súčasnosťou, prežívanie niečoho spoločného s estetickým zážitkom,” povedala. A. Tormaiová zakončila svoj príhovor citátom od Zoltána Kodálya o hudbe ako o výživnom a upokojujúcom elixíre, ktorý znásobuje krásy života.

Vlčí mak ako symbol súdržnosti a jednoty

V mene organizátorov sa prihovorila predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. „Stretávame sa tu po dvoch rokoch. Sme tu znovu, ale nie za ideálnych podmienok. Napriek tomu sme zorganizovali podujatie, a preto sa náš program volá Spolu. Je oveľa lepšie, keď sme spolu, ako keby sme boli sami. Dnešné stretnutie má svoj symbol, ktorým je vlčí mak. Prečo? Keď idete na nejakú dlhú cestu a vidíte pri nej, alebo na poli jeden mak, nevšimnete si ho. Keď však vidíte červené pole, tak si poviete, že je to krásne, oplatí sa na to pozrieť. […] Keď je nás veľa, ako tých makov na poli, tak si nás všimnú, a spolu s tým aj tú krásu, kultúru Slovákov v Maďarsku,” vyzdvihla R. Egyedová Baráneková. Pripomenula, že budúci rok bude sčítanie obyvateľov, ktoré je veľmi dôležitou udalosťou pre Slovákov v Maďarsku. „Nezabudnime, kto nás učil piesne, hovoriť po slovensky, a pamätajme na svoje korene,” dodala predsedníčka najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku.

Poklad z perličiek

Prítomným sa prihovoril aj poslanec maďarského Národného zhromaždenia za Novohradskú župu Mihály Balla a konštatoval, že slovenská kultúra v Maďarsku je pokladom. „Je síce vidieť akýsi zostup v používaní jazyka predkov, čoraz menej ľudí zachováva tradície. Je však možnosť na vzostup, ktorý spočíva v národnostnej výchove a vzdelávaní. Snažme sa, aby sme tieto národnostné perličky, kultúrne jedinečnosti opatrovali aj v budúcnosti. Ďakujem každému, kto tu dnes ukáže svoje nadanie, kultúru, predstaví, že byť Slovákom v Maďarsku je dobrá vec a treba byť hrdý na to, že je predstaviteľom a súčasťou jedinečnej kultúry. […] Prajem vám, aby ste tento poklad zachovali aj pre budúcnosť,” povedal M. Balla.

O hodnotách, na ktoré sa nezabúda

Pozdrav adresovaný krajanom poslal nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. „Chýbate nám, milí krajania, aby ste nám pripomenuli ako starostlivo si chránite svoju lásku k slovenskému pôvodu, ako veselo, rezko tancujete slovenské tance, ako túžobne a citlivo spievate o svojej materskej krajine a ako hrdo predvádzate svoje slovenské kroje. […] Práve vy nám pripomínate hodnoty, na ktoré v každodennom zhone často zabúdame. Pochopili sme, že vaša veľká túžba stretnúť sa na Celoštátnom folklórnom festivale v Banke napokon zvíťazila, a že za dodržania všetkých opatrení to predsa len skúsite. Všetky naše ušľachtilé myšlienky a činy však neuskutočníme bez pevného zdravia a preto vám všetkým želám, aby ste sa opatrovali a boli voči sebe a svojmu okoliu zodpovední. Najmä si chráňme a vážme našich seniorov, lebo oni sú tým prepojením súčasnosti s minulosťou a práve oni nám iste vedia ešte veľa povedať o svojom slovenskom detstve a mladosti. Využime preto chvíle, ktoré trávime doma v rozhovore s našimi najstaršími. Mnohokrát práve u nich nájdeme ľudové múdrosti, ktoré v takýchto zložitých časoch môžu byť nenahraditeľné,” tlmočila slová predsedu ÚSŽZ jeho pracovníčka Milina Sklabinski.

Uznanie vôle a oduševnenosti v prospech národnosti

Nasledoval slávnostný akt udeľovania vyznamenania Na pamiatku Anny Hugyeczovej, ktorú si bývalý starosta obce Banka András Ivanics pre rodinné dôvody nemohol prevziať na Regionálnom národnostnom dni v Šalgótarjáne. Cenu mu odovzdali predseda SNSNŽ Ferdinand Egyed a jeho zástupkyňa Ruženka Komjáthiová. „Za tých 13 rokov som sa snažil vždy obstáť, spolu s organizátormi urobiť všetko preto, aby podujatie bolo úspešné. Myslím si, že sa to aj podarilo. Samozrejme, sám by som to nedokázal, na samospráve som mal veľa ľudí, ktorí ročne stavali kulisy, a aj predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Mária Hudeczová Ivaničová vždy bola nápomocná,” spomenul vo svojej ďakovnej reči A. Ivanics.

Tanec a hudba spája ľudí

V javiskovom programe opäť účinkovali najlepšie amatérske folklórne telesá v krajine. Moderátorka Monika Szabová ako prvú uviedla Ľudovú hudbu Svrčkovci zo Šalgótarjánu, ktorá na festivale vystupuje už 20 rokov. Tentoraz zahrala východoslovenské ľudové piesne a obľúbené melódie cimbalistovej starkej. Pripojili sa k nej sestry Komjáthiové z Veňarca, tiež so svojimi „srdcovkami“. Program s názvom Spolu pokračoval vystúpením Tanečnej skupiny Veľká Bukovinka. Tance z Répášskej Huty a zo Zemplína ožili pod vedením Csilly Petőfiovej Szívósovej. Spevácka skupina na čele s Juditou Molnárovou Mátraiovou si pripravila kyticu s názvom Répášske večery. Folklórny spolok Furmička z Čemera sa predstavil fľaškovým tancom z Podunajska, verbunkom, tancom z Raslavíc a rodného Čemera. Ich vedúcou je Alžbeta Szabová. Vystúpenie sprevádzala Ľudová hudba Csibaj Banda z Jače, ktorá mala vo svojom samostatnom bloku skutočnú lahôdku: krásne melódie, ktoré majú slovenské aj maďarské varianty. Novohradskú župu reprezentoval spevácky zbor Jasienky z Níže, ktorú dlhé roky neúnavne vedie Margita Szobonyová. Folklórny súbor Dúha z Malého Kereša pricestoval do Banky zďaleka. Tanečníci Marty Markóovej Balázsovej sa predstavili tancami z Isaszegu a z Malého Kereša. Sprevádzala ich kapela Kláry Erdélyiovej-Molnárovej Kóborzengő. Veľkolepý galaprogram slovenských národnostných súborov zakončilo spoločné vystúpenie telies s ľudovou piesňou Po nábreží koník beží.

Vo večernom, hlavnom javiskovom programe vystúpil FS Nógrád zo Šalgótarjánu. Tanečné kroky vedúceho skupiny Józsefa Kovácsa sprevádzala kapela Benceho Pálháziho a jeho bandy. Jubilujúci súbor sa striedal s FS Očovan z Očovej, ktorý vedie Pavel Holík. Počasie síce dlho strašilo prítomných, viackrát cerilo zuby, napokon, v poslednej štvrtine už nevydržalo, a spustil sa výdatný lejak.

Napriek tomu však môžem povedať, že ľudia si náramne užili Folklórne slávnosti pri jazere v Banke. Neviem, či preto, že dávno neboli spolu, alebo folklór má naozaj takúto neopísateľnú silu? Odpoveď máte asi všetci vrytú hlboko v srdci!

Atila Rusnák

Foto: autor

Fotogaléria