Celých päť mesiacov sme čakali na deň, aby sa predstavitelia slovenskej komunity v hlavnom meste mohli dôstojne rozlúčiť s Ladislavom Petrom. Bývalý riaditeľ budapeštianskej slovenskej školy, zakladajúci člen Slovenskej samosprávy Budapešti, tamojších občianskych organizácií a dlhoročný predseda slovenského voleného zboru VI. obvodu zomrel 23. marca po dlhej a zákernej chorobe.

Pre pandémiu sa pohreb mohol konať len v úzkom rodinnom kruhu, ale 9. septembra, napriek druhej vlne koronavírusu, sa Slovenská samospráva Budapešti (SSB) rozhodla usporiadať spomienkové popoludnie na počesť Ladislava Petra.

Početná skupina bývalých priateľov, kolegov a žiakov sa zišla pri jeho hrobe na Novom verejnom cintoríne. Ako prvá sa trúchliacim prítomným prihovorila riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková, po nej nasledovala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, členka Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Alžbeta Hollerová Račková a postupne predsedovia slovenských volených zborov takmer všetkých obvodov a občianskych organizácií hlavného mesta. Hrob L. Petra pokryli vencami a kyticami úcty a vďaky.

Program venovaný pamiatke človeka, ktorý svojou húževnatou prácou veľa vykonal pre tunajšiu Slovač, pokračoval v divadelnej sále na Ulici Akadémia, kde prítomných privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová. Vo svojom príhovore vyzdvihla, že Laco bol človek, ktorý mal život rád, oduševnene presadzoval svoje ciele a hájil záujmy Slovákov. Ako každý iný z nás mal svoje trápenia i radosti. Nad trápenia sa vždy povzniesol, o radosti sa ale vždy podelil. Ako riaditeľ školy aj najvážnejšie a najkomplikovanejšie záležitosti riešil tak, že jeho pripomienky vyvolávali optimizmus. Jeho vytrvalosť a schopnosť presadiť svoje boli závideniahodné. Deväť rokov trvalo, kým dosiahol vysnívaný cieľ: novú budovu slovenskej školy, vybavenú k všeobecnej spokojnosti všetkých pedagógov. Mal rád svojich kolegov a svojich žiakov. Jeho práci sa dostalo všeobecného uznania.

Predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková hodnotila celoživotné dielo L. Petra ako poslankyňa Slovenskej samosprávy VI. obvodu.

– S výnimkou jedného cyklu stál Laco na čele tohto voleného zboru od roku 1998. Záležalo mu na tom, aby samospráva vyhľadala miestnych obyvateľov slovenského pôvodu, ale aj aby vyzdvihla osobnosti pôsobiace v minulosti v tomto obvode, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj. Vďaka jeho húževnatej práci sa staviteľ J. N. Bobula stal in memoriam Čestným občanom tejto mestskej časti Budapešti. Ladislav Petro sa zaslúžil aj o to, aby sprístupnil diela J. Palárika maďarskej verejnosti. Jeho cieľom bolo omladiť volený zbor, čo sa mu tiež podarilo dosiahnuť a vďaka nemu má slovenská samospráva dobré meno. Trval a húževnato pracoval aj na knihe Slovenská Budapešť, ktorej druhé vydanie mala samospráva v úmysle predstaviť na jar tohto roka. Nečakaný odchod Laca Petra a pandémia tomu však zabránili.

Riaditeľka slovenskej školy v Budapešti Júlia Szabová Marloková hovorila ako bývalá študentka L. Petra, ale aj ako tamojšia učiteľka. On ju po ukončení štúdií prijal na školu a zveril jej vyučovanie slovenčiny v prvej triede vtedy zriadeného 8-ročného gymnázia, ktoré sa tiež silne viaže k jeho menu. Učiť začala ešte na Ulici Imreho Mezőa a mala šťastie, že ešte v tom istom školskom roku (v októbri) sa škola presťahovala do novej budovy na peštianskom predmostí Arpádovho mosta, ktorej vybudovanie dosiahol svojou vytrvalosťou Ladislav Petro. On ju podporoval, aby sa uchádzala o post riaditeľky tejto inštitúcie. Keď na dôchodku pôsobil ako národnostný poslanec, podporoval deti a pedagógov napríklad zabezpečením lístkov do slovenského divadla, daroval školskej knižnici slovenské knihy a zúčastňoval sa na programoch školy.

– Bol zanieteným pedagógom, ktorý svojim študentom venoval nemálo svojich síl a vedomostí. Mal pevný charakter a zmysel pre spravodlivosť. Počas jeho riaditeľovania sa uskutočnila výstavba novej budovy a zaviedla sa osemročná forma štúdia na gymnáziu, – povedala.

Ladislav Petro sa aktívne zapájal do života slovenskej národnosti v rôznych oblastiach. Bol spoluorganizátorom viacerých kultúrnych, literárnych a spoločenských podujatí ako dlhoročný člen SSB, poslanec Valného zhromaždenia CSSM a predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti. Ako zakladajúci člen a predseda Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti sa snažil aktivizovať a spájať aj ľudí v pokročilom veku. L. Petro zasvätil celý svoj život slovenskej národnosti v Maďarsku, ktorá jeho smrťou stratila významného človeka, aktivistu a oddaného priateľa.

Rečníkov vystriedali študenti 11. ročníka gymnázia. Bernadetta Puhová a Beata Capová zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí, na klavíri ich sprevádzala profesorka Ágota Kosárová Bartalosová, a Bálint Török zarecitoval báseň Milana Rúfusa Večerný hosť.

Literárny historik Karol Wlachovský hodnotil druhé vydanie dvojjazyčnej publikácie Slovenská Budapešť – Szlovák Budapest, ktorej autorom je L. Petro. Ako povedal, tesne pred tým, než nás L. Petro navždy opustil, osobne ho požiadal, aby sa vyjadril k tomu. Ako povedal, Slováci, slovenskosť ešte žijú, ale... Ladislav Petro v knihe, ktorú napísal, mal osobný vzťah k budovám, k ich hodnotám. Tieto sú v knihe zvečnené v texte a na fotografiách. Ale... väčšinový jazyk vytláča menšinový, menšinové výrazy, čo je prirodzený vývoj. Ako príklad môžem uviesť názov Szlovák út – Slovenská cesta v XVI. obvode z roku 1954, ktorá sa v roku 1890 volala Palota út, v roku 1920 Rákospalotai a v roku 1970 Cinkotai... V Budapešti má už všetko maďarský názov. Toto privlastnenie treba prijať.

O knihe Ladislava Petra povedal, že autor ňou vybudoval pamätník, ktorý však treba ďalej zveľaďovať. Opieral sa o údaje mladých výskumníkov Anny Kováčovej či Ivana Halásza. Po múdrych ľuďoch zostávajú pamätníky, s ktorými neskôr zvyknú byť ťažkosti, ako ktosi raz povedal. Kniha Ladislava Petra je tu a treba na nej ďalej budovať. Mnohí z nej budú mať úžitok, ale bolo by potrebné napríklad okrem budov zistiť, čo ešte obohacovalo napríklad literatúru od 19. storočia, keď sa zrodili literárne diela, dodnes nepoznané ani tu (v Maďarsku), ani u nás (na Slovensku), a ktoré obsahujú sociologické údaje, – konštatoval K. Wlachovský.

Na dôstojnom popoludňajšom programe sa v mene rodiny zúčastnili aj dcéry Katarína a Zuzana a tri vnučky Ladislava Petra.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka

Spomienková bohoslužba

Spomienková bohoslužba na počesť Ladislava Petra sa uskutočnila v nedeľu 13. septembra v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti. Zúčastnili sa na nej bývalí kolegovia, žiaci, poslanci slovenských volených zborov, dcéra a vnučky dlhoročného riaditeľa budapeštianskej slovenskej školy, poslanca slovenských samospráv, predsedu spoločenskej organizácie, ale predovšetkým dobrého priateľa.

Po kázni evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová priblížila životnú dráhu zosnulého a potom zahral na gitare dve krátke skladby od J. S. Bacha študent budapeštianskeho slovenského internátu Roland Bogdányi. Po krátkom kultúrnom programe sa prihovorili bývalí kolegovia Ladislava Petra, ktorí spomínali na spoločne strávený čas. Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková aj ako poslankyňa terezínskej slovenskej samosprávy vyslovila radosť z toho, že poznala zosnulého kolegu, ktorého vytrvalosť a húževnatosť posúvali celý učiteľský zbor vpred. Zuzana Hollósyová pripomenula začiatky zakladania slovenských samospráv v hlavnom meste a spoločenských organizácií, ktoré Ladislav Petro tiež podporoval. Františkánsky mních Jakubrafael Blahoslav Patay sa priznal, že osobne sa stretli iba raz, ale už zo Slovenska pozoroval činnosť Ladislava Petra hlavne v oblasti zachovávania pamiatky slovenských katolíckych osobností.

Úctu k zosnulému účastníci vyjadrili kvetmi.

(ef)

Foto: autorka