Cena Štefana Lamiho

Ocenenie Individuálna cena Štefana Lamiho tohto roku predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková na návrh Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť odovzdala v Sarvaši riaditeľovi Divadla Cervinus Teátrum, tanečníkovi, tanečnému pedagógovi, osvetovému pracovníkovi, organizátorovi folklórneho diania v Maďarsku, vedúcemu Folklórneho súboru Tešedík v Sarvaši Ondrejovi Častvanovi.

V laudácii sa popri ďalšom pozitívnom hodnotení jeho práce a cenného diela uvádza, že z jeho iniciatívy zaviedli odbor ľudového tanca na Umeleckej základnej škole v Sarvaši, bol miestnym organizátorom festivalu detských tanečných sólistov, ktorý sa neskôr stal celoštátnou súťažou a od roku 1986 vedie Tanečný súbor Tešedík v Sarvaši. Je jedným zo zakladateľov Zväzu ľudových tancov v Békešskej župe, do roku 2016 bol predsedom Celoštátnej spoločnosti ľudového umenia Örökség (Dedičstvo). Popri ďalších svojich funkciách je predsedom Zväzu národnostných divadiel v Maďarsku. Ako predseda Verejnej nadácie zachovania tradícií v Sarvaši, ktorá prevádzkuje Tanečný súbor Tešedík, koordinuje zberateľskú a systémovú prácu materiálov zahrnutých do depozitára hodnôt v Sarvaši, akými sú napríklad film o tancoch z Maglódu, či tirpáckych tancoch z Níršégu, gastronómii Sarvaša, sarvašských zvykoch kalendárnych dní a sviatkov i stavebná štruktúra tradičných sarvašských domov. Je hlavným organizátorom Medzinárodného stretnutia pastierov a gajdošov. Skúma vzájomný vplyv slovenskej a maďarskej kultúry v Karpatskej kotline v tanci, hudbe a zvykoch. Rozhovor s nositeľom individuálnej Ceny Štefana Lamiho prinesieme v jednom z nasledujúcich čísel Ľudových novín.

Tanečný súbor Tešedík na čele s Ondrejom Častvanom bol v roku 2002 ocenený vyznamenaním Za Békešskú župu, v roku 2008 získal cenu Za menšiny a v r. 2011 ocenenie Prima Primisssima župy. V roku 2016 sa dostal do župného depozitára hodnôt. Keďže si v súťaži CSSM dvakrát vybojoval Zlatú kvalifikáciu, tento rok súboru udelili Cenu Štefana Lamiho. Ocenenie v mene tanečníkov prevzali Enikő Királyová a Marko Oláh.

Pro Cultura Slovaca pre Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku

Ceny Pro Cultura Slovaca, spoločné vyznamenanie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska, udelili iba po tretí raz. Zriaďovateľmi Ceny Pro Cultura Slovaca sú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska z Nadlaku. Nové významné ocenenie sa od roku 2018 každoročne udeľuje pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Ako sme o tom už informovali našich čitateľov, Cenu Pro Cultura Slovaca v roku 2020 získali Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu a Ľuboslav Majera zo Srbska za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Aj ocenenie pre vedeckú inštitúciu Slovákov v Maďarsku odovzdala v Békešskej Čabe Alžbeta Hollerová Račková.

„Vážime si toto uznanie, lebo ocenenie Pro Cultura Slovaca udelila medzinárodná porota,“ povedala po odovzdaní vyznamenania riaditeľka výskumného ústavu Tünde Tušková. „Teší nás to najmä preto, lebo ocenenie je dôkazom, že poznajú našu prácu. Nielen poznajú, ale pravdepodobne si ju aj vážia, pokladajú ju za dôstojnú a hodnú ocenenia. Sídlime síce v Békešskej Čabe, no pre nás bolo vždy dôležité rozmýšľať v širšom kontexte, preto sú naše výskumy s celoštátnou pôsobnosťou, naše konferencie sú s medzinárodnou účasťou a veľmi blízky vzťah máme s našimi partnermi zo zahraničia. Táto cena skutočne odráža fakt, že naše dielo poznajú nielen Slováci zo Slovenska, ale aj Slováci za hranicami Slovenska a tiež Maďarska.“

Dolnozemský inšpiratívny intelektuál Ján Chlebniczký

Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju Slovákov žijúcich v zahraničí. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Cena mala byť udelená v marci v rámci tradičného dvojdňového odborného seminára, avšak tento rok ju pre šíriacu sa pandémiu koronavírusu COVID-19 a uzavretie hraníc odovzdali na pôde Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku 11. septembra. V kruhu Slovákov v Maďarsku cenu odovzdala Jánovi Chlebniczkému predsedníčka CSSM na pôde Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku 10. decembra.

– Za vašu obetavú pedagogickú a vedeckú činnosť ste získali niekoľko významných ocenení: Za našu národnosť (CSSM 1997), Za čabianskych Slovákov (2000), Strieborný kríž za zásluhy Maďarskej republiky, občianska kategória (2006), Veľká medaila svätého Gorazda (2006), Cena Za národnosti (2012). Je Cena Ondreja Štefanka pre Vás niečím výnimočná?

– Myslím, že ceny, ktoré sa viažu ku konkrétnym osobám, dávajú príležitosť celkom reálne sa prirovnávať k ďalším nositeľom tohto ocenenia. Ondreja Štefanka som aj osobne poznal a vždy som mu závidel jeho tempo života. Neviem, či tušil, že sa mu ujde len toľko rokov, koľko mu zhora „obecali“. Možno aj preto pracoval tak veľa a intenzívne. Keď sa človek prirovnáva k jeho dielu, musí konštatovať, že mnohí za dva životy nevykonajú toľko, ako sa jemu podarilo za 50 a niekoľko rokov. Veľmi si vážim toto ocenenie, hádam aj viac v porovnaní s tými, ktoré nie sú natoľko konkrétne. Pochvala ministra nereprezentuje to konkrétne, za čo človek dostáva nejaké ocenenie. Samotná cena ma podnecuje ďalej zveľaďovať svoje dielo pokiaľ len vládzem. Môžem povedať, že na vydanie čaká obsiahla knižka Sarvašské priezviská, ktorej vytlačeniu zabránila pandemická situácia, ale už mám aj ďalšie plány. Som presvedčený, že sa nesmiem zastaviť. Treba stále pracovať, aj fyzicky, aj duševne. To je základ dlhšieho života.

– Ako sa fyzicky udržiavate v kondícii? O tom málokedy hovoríme s vedcami.

– Bývame v rodinnom dome, tam je stále niečo, čo treba urobiť, opraviť, majstrovať. Mám pomerne veľkú záhradu a keď dopestujem ovocie, zeleninu, tak sa postarám aj o svoju rodinu, deti, ktoré už nebývajú s nami.

Erika Trenková

Foto: autorka