Počas dlhého víkendu okolo maďarského štátneho sviatku aj naše slovenské dolnozemské komunity ponúkli pestrý program. Napríklad Gastronomický deň v Slovenskom Komlóši, ktorý sa teraz konal na novom mieste, v Alžbetinom parku.

Už pri v vstupe do tohto priestoru bolo cítiť vôňu tradičných slovenských jedál, ako sú klbása, baraní a hovädzí perkelt, barania kapusta, špricke a haluške. Samozrejme, najdlhší rad stál pred stanom, v ktorom ponúkali komlóšsku gastronomickú špecialitu kvasienky. Bolo dobré vidieť, že celý park je plný dolnozemských Slovákov, starých i mladých, ktorí sa tešili na vystúpenia i na tamojšiu gastronómiu. Miestna aktivistka Mária Leginská bola na podujatí nielen ako organizátorka, ale aj vystúpila so seniormi Tanečného súboru Komlóš. Ako nám povedala, potešila ju veľká účasť. „Veľa sme pracovali, aby sa všetko dalo dokopy. Budem tancovať v súbore, máme široký repertoár, takže dúfam, že sa to bude páčiť aj divákom a všetci prítomní budú spokojní.“ Informácie zo zákulisia nám porozprával predseda regionálnej organizácie Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku František Zelman.

– V tomto roku sa Gastronomický deň uskutočnil na novom mieste. Prečo ste si vybrali práve Alžbetin park?

– Ako možno niektorí vedia, toto podujatie sa vždy konalo na dvore Slovenskej školy, ale škola vyhrala konkurz a vybudovala nové športové ihrisko, takže sme museli vymyslieť niečo iné. Boli aj také návrhy, že by to bolo okolo evanjelického kostola, lebo tam je celá infraštruktúra a aj cirkev by nám pomohla. Ale nakoniec sme zostali pri parku, a ukázalo sa, že sme sa rozhodli veľmi dobre.

– S akými výhodami, či nevýhodami, ste sa stretli počas organizovania?

– Najväčšou výhodou bolo, že je to park, takže sú tam stromy, ktoré nás chránili pred slnkom. Okrem toho tam máme vybudované javisko, takže sme nemuseli prenajať vlastné. Ako všetko, aj toto miesto malo nevýhody, ako napríklad to, že deň pred naším podujatím bol nejaký program pre deti, takže sme museli všetko pripraviť ráno na ten deň, čo bolo veľmi náročné, ale naši pomocníci a aktivisti to zvládli. Mali sme šťastie, že nepršalo, lebo by sme nemali kam ísť. Infraštruktúra má ešte nedostatky, ale keď mesto zainvestuje do toho, tak to môžeme preklenúť.

– Videl som známe tváre aj z iných slovenských osád.

– Na javisku vystupovali najmä miestne súbory, ako Mandolínový súbor Tremolo alebo naše tanečné spolky. Vystúpili aj Spevácka skupina Perla Matry z Malej Nány a Dychová hudba Nadlačanka z Nadlaku. Okrem nich sme privítali aj hostí z Veľkého Bánhedeša, Čabasabadi, Békešskej Čaby a rád by som ešte spomenul našich milých priateľov z Eleku, ktorí nám napiekli lokše.

Najkrajší okamih nastal na záver programu, keď súbory začali tancovať typický komlóšsky marš, a tanečný parket sa hneď naplnil. Medzi tanečníkmi bolo aj trojročné dievčatko, ktoré tak krásne maršovalo, že všetci prítomní si uvedomili, že Komlóšania majú tento tanec v sebe zakódovaný. Hoci žijeme v období silnej asimilácie, Komlóšania nám dokázali, že náš jazyk sa možno postupne vytráca, no iné zložky našej identity prežívajú.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker