V VI. obvode Budapešti, v Terezíne sa v prvý októbrový pondelok uskutočnilo verejné zasadanie miestnej Slovenskej samosprávy. Ako to už na podobných rokovaniach býva, zúčastniť sa na ňom chcelo početné publikum z radov budapeštianskych slovenských voličov, ako aj partnerských organizácií.

Záujemcov o slovenské dianie, členov Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti, ako aj Kruhu priateľov Slovenského Komlóša a v neposlednom rade slovenských obyvateľov Terezína privítal predseda terezínskeho slovenského voleného zboru Juraj Rágyanszky. Smutne na úvod konštatoval, že máme za sebou ťažké obdobie, keď sa neveľmi dali organizovať podujatia a programy. „Keďže sme sa naposledy stretli v roku 2019, bolo by najpraktickejšie, keby sme sumarizoval udalosti odvtedy,“ pridal hneď. Svoju bilanciu uplynulého obdobia začal tým, že pripomenul stratu bývalého predsedu samosprávy Ladislava Petra, ktorý zomrel nečakane a pre pandémiu koronavírusu sa s ním zbor ani nemohol rozlúčiť. Pochovaný bol v úzkom rodinnom kruhu, ale o nejaký čas spoločne so zborom hlavného mesta si túto významnú osobnosť slovenského diania v Budapešti pripomenuli aj opätovným a prepracovaným vydaním knihy Ladislava Petra Slovenská Budapešť.

Ešte v tom istom mesiaci, v septembri 2020 sa podieľala samospráva na organizácii slovenskej bohoslužby v evanjelickom cirkevnom zbore. Bilancia činnosti slovenského voleného zboru VI. obvodu Budapešti pokračovala spomenutím odhalenia pamätnej tabule na stene Slovenskej základnej a materskej školy, gymnázia a internátu v Budapešti. Okrem toho sa snažila samospráva byť aktívnou aj vo svojom obvode. Vlani v septembri sa zúčastnila národnostnej kavalkády, tohto roku sa však očakáva, že podujatie bude usporiadané v novembri. Ako povedal J. Rágyanszky, verí, že na ňu dôjde. Vzhľadom na to, že nebolo možné organizovať rôzne tradičné i netradičné programy, sa rozhodli aspoň finančne pomôcť pri vydávaní publikácií. Prispeli aj k realizácii pozoruhodného diela mladého vedca, poslucháča univerzity ELTE Dominika Voltera Ľudová religiozita, respektíve zborníka dospelých tvorcov Humor a šport, ktorá vyšla pri príležitosti životného jubilea vedúceho katedry slovanských filológií na Univerzite ELTE profesora Istvána Lukácsa. „Zatiaľ sme nemali príležitosť predstaviť výsledok nášho najväčšieho projektu uplynulého obdobia, vydanie publikácie pri príležitosti 150. výročia vydania ojedinelej a na tú dobu nesmierne pokrokovej Prvej kuchárskej knihy v slovenskej reči Jána Babilona. Je to dvojjazyčná, síce skromná publikácia, zato sme ju pripravovali s veľkou hrdosťou. Veríme, že budeme mať možnosť predstaviť ju s patričnou slávou,“ dodal predseda terezínskej slovenskej samosprávy. Okrem toho samospráva pripravuje ďalší projekt. Slovenský historik Ján Kačírek zozbieral korešpondenciu čestného občana VI. obvodu Budapešti, podnikateľa, politika a publicistu Jána Nepomuka Bobulu. Snahou zboru je vydať jeho listy najprv v slovenskom a neskôr aj v maďarskom jazyku. Zároveň predseda predstavil nového poslanca v slovenskom Terezíne, Szilárda Hálóa.

Moje stretnutia s Čívanmi a ich kultúrou

Popri ďalších publikáciách Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti pomohla pri zrode súboru etnografických štúdií Márie Žilákovej Moje stretnutia s Čívanmi a ich kultúrou, ktorej vydavateľom je Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Moderátorkou zábavnej a pútavej diskusie s autorkou bola Anna Istvánová, mimochodom recenzentka súboru. Keďže o vedcoch sa veľmi nedajú nájsť na internetových stránkach životopisy, Anna si vypomohla z vlastných zdrojov a predstavila obecenstvu profesorku Univerzity ELTE Máriu Žilákovú. Ani nemusel byť poslucháč odborníkom na etnografické témy, ani ich v radoch divákov nebolo príliš veľa, aby si vychutnával debatu o zaujímavých detailoch, o ktoré sa autorka, lingvistka, jazyková historička a etnografka podelila. S pôžitkom poslucháči sledovali jej rozprávanie o religióznom živote Čívanov, o slovensko-bulharských paralelách vo funkciách žien v obyčajach zimného cyklu. Neverili by ste, aké huncútstva vystrájali inak bohabojné a triezve Čívanky na chodení s Barborkou. Nesmierne dojemný bol prednes spievanej modlitby v podaní Dominika Voltera, ktorú tento talentovaný mladý vedec zaznamenal v národopisnom tábore v Číve.

Slovenské inšpirácie z Čívu

Ako inak, o niekoľko dní pokračovala prezentačná cesta profesorky Žilákovej do dejiska stretnutí s Čívanmi, do pilíšskej dediny Čív. Napriek tomu, že riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Tünde Tušková predstavovala vedecké publikácie, aj v priestoroch obecnej knižnice Osvetového domu Bélu Kálmánfiho sa zišlo pomerne veľa záujemcov a nemálo zvedavcov. Materiál z výskumu národopisného tábora, ktorý sa konal v roku 2019 pri príležitosti 70. narodenín Márie Žilákovej, uzrel svetlo sveta pod titulom Slovenské inšpirácie z Čívu. Vedenie VÚSM rozhodlo o tom, že štúdie oslávenkyne by nemali byť uverejnené v spoločnej zbierke, preto aj pre laickú verejnosť príťažlivé práce dostali priestor v ďalšej knižke, venovanej stretnutiam s Čívanmi. My sa teraz nebudeme venovať podrobnej analýze diela, naši čitatelia už mali príležitosť dôkladne sa zoznámiť s obsahom tejto publikácie na stránkach nášho periodika na jar tohto roku vďaka štúdii Alžbety Uhrinovej Hornokovej. Pozoruhodné sú skôr reakcie čívskeho publika. Nadšene si obecenstvo listovalo v nových knižkách venovaných Čívu a jeho zvykom. Srdečne si pripomenuli prítomnosť vedcov v dedine pred dvomi rokmi a počas stretnutia na prezentácii výsledku si pripomenuli príjemné rozhovory, spomínanie na starodávne zážitky a rodinnú pohodu, ktorú pritom vtedy, aj teraz zažívali.

E. Trenková

Foto: autorka a K. Čapuchová