Malokerešania ani po vyše troch storočiach nezabudli na svoje slovenské korene, krásne slovenské cirkevné piesne a kroje. Dni zakladateľov mesta oslávili tradične trojdňovou sériou kultúrnych programov a gastronomickým festivalom.

Hlavným programom tohtoročných osláv bola jednoznačne slovenská svadba, ktorá hodnoverne priblížila záujemcom svadobné zvyky miestnych Slovákov spred storočia. Postarala sa o to takmer stovka tanečníkov, spevákov a členov občianskych organizácií – samozrejme, všetci v krojoch! Dôkladne vykonaný etnografický prieskum, zbierka hmotného i nehmotného dedičstva, svedomitý miestnohistorický výskum či množstvo pôvodných odevov – niektoré pochádzajúce z tridsiatych rokov minulého storočia! – to všetko zaručovalo autentickosť obradu. Ten prebiehal v troch blízkych lokalitách Malého Kereša: v Slovenskom oblastnom dome, v stane s rozlohou 400 metrov štvorcových na hlavnom námestí mesta a v evanjelickom kostole za spoluúčasti dvoch kapiel a dvoch družbov – Zsolta Kővágóa a Zsolta Szilágyiho. Väčšinu svadobnej družiny tvorili škôlkari miestnej Materskej školy Szűcsi, členovia Tanečnej skupiny Dúha, Malokerešského slovenského folklórneho a citarového súboru, resp. Tanečnej skupiny zo Szalkszentmártonu, ale do kroja sa odeli aj viacerí členovia miestnej mestskej i národnostnej samosprávy. Počas svadby sa stalo obecenstvo svedkom obliekania nevesty a prostredníctvom družbov zažilo také dávno zabudnuté svadobné prekáračky, ako napr. žartovné pochovávanie či hra s kosou.

Niet svadby bez slávnostných jedál

Nepredbiehajme však. Kým primátor mesta László Domonyi na hlavnom pódiu slávnostne otvoril jarný festival 304-ročného Malého Kereša, desať družstiev začalo zápolenie v príprave čo najchutnejšieho svadobného jedla, hodného oslavy spojenia života dvoch zaľúbených ľudí. Kým prvý muž mesta spomínal na rodinu Wattayovcov, ktorá po tureckej okupácii pozvala do oblasti slovenské rodiny z vtedajšieho horného Uhorska, v hrncoch sa varili a piekli najrôznejšie pochúťky. Pozorne ich sledovala porota na čele so známou televíznou osobnosťou, šéfkuchárom Lázárom Kovácsom. Priazeň gastronomických odborníkov si napokon vybojoval kohútí perkelt s komplexnou, a predsa prirodzenou chuťou cesnaku, papriky a rasce. Šťastný kuchár sa skromne priznal, že sa snažil vyčarovať chute, ktoré mu utkveli v pamäti počas jeho dolnozemského detstva.

Vráťme sa však k svadbe

Svadobný program sa začal poobede v Slovenskom oblastnom dome, kde sa zbierala svadobná družina nevestinej rodiny. Spievajúc slovenské a maďarské ľudové piesne nevestu Csillu Loványiovú obliekli do autentického čierneho svadobného rúcha s bielym ručníkom a vetvou rozmarínu symbolizujúcou vernosť a cudnosť. Následne si po ňu prišiel starejší, ktorým nebol nikto iný ako primátor L. Domonyi. Na krátkej, ale o to veselšej slávnosti, samozrejme, nemohla chýbať ani hudba, o ktorú sa starala kapela Kóborzengőpod vedením Kláry Erdélyiovej Molnárovej. Tradičnými slovenskými svadobnými vinšmi prispel aj družba, poslanec Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, folklorista Zs. Szilágyi, pod vedením ktorého sa potom veselý dav pohol k evanjelickému kostolu. Pri stane ženícha Benceho Jánosa Kissa medzičasom vyhrávala Malokerešská dychovka pod vedením Istvána Gmosera. Dva pochody sa napokon stretli pri dome božom. V kostole potom pred početným publikom celebroval neoficiálny svadobný obrad evanjelický farár Pál Kecskeméti, ktorý na záver požehnal mladý pár. Séria podujatí potom pokračovala večernou svadobnou veselicou s mäsovou kapustou a „birkacím“ perkeltom.

O dojmoch z podujatia sa jedna z prítomných, Milada Kuruczová z Nesvád, na facebookovej stránke Slovenského oblastného domu v Malom Kereši vyjadrila nasledovne: „Krásny deň, nádherné zážitky. Zatiaľ sme to poznali len z počutia našich starých mám, teraz sme mali možnosť vidieť to aj naživo. Za to sme vám veľmi vďační! Je za tým veľa práce, veľa skúšok a my sme vám za to veľmi vďační, že ste sa na to dali. Vďaka!“

Svoje umenie prípravy „rejtešov“ ukázalo 22 družstiev

Ďalší deň sa niesol v znamení kultúry a gastronómie, keď návštevníci ochutnávali miestne vína a mali možnosť zúčastniť sa na rozmanitých kultúrnych a hudobných programoch. Navyše hlavné námestie Malého Kereša sa naplnilo družstvami, ktoré tvorili majstri klasických i výnimočných chutí, znalci tajov prípravy tradičnej miestnej pochúťky, „rejtešov“. Na Celoštátnom závinovom festivale družstvá tohto roku použili 80 kg múky, 30 kg tvarohu, 50 kg jabĺk, 30 kg kapusty a 20 kg višní. Dĺžka všetkých upečených závinov činila takmer 250 metrov! Navyše popri klasických chutiach viaceré družstvá sa odvážili experimentovať s takými nezvyčajnými prísadami ako vínne želé, či jahodovo-rebarborová plnka alebo náplň z bryndze a medvedieho cesnaku. Pod veľkým stanom postavenom na hlavnom námestí pripravovalo „rejteše“ dokopy 22 družstiev, medzi ktorými mali zastúpenie popri miestnych Slovákoch aj družstvá z Dabašu-Šáre, Poľného Berinčoku či Slovenského Komlóša a nechýbalo ani družstvo z Nesvád zo Slovenska – partnerského mesta Malého Kereša. Vôni závinov neodolal ani slávny šéfkuchár Lázár, ktorý chodiac od stanu k stanu ochutnával a rozdával kuchárom dobré rady. Tým šťastnejším návštevníkom sa ušlo zopár „rejtešov“ na ochutnanie, ale neostali hladní ani tí menej šťastní, keďže záviny si mohli kúpiť v dvoch ďalších stanoch, ktoré sa zápolenia nezúčastnili. Súťaž to ale bola iba symbolická, porota nehodnotila jednotlivé záviny – ani by si nebola mohla vybrať – každý účastník dostal pamätný list a gravírovanú dosku na krájanie.

Asi netreba prízvukovať, aké dôležité je zachovávanie tradícií, najmä v prípade národnosti, ktorá sa úplne prirodzene všade vo svete pasuje s asimiláciou. Podobné podujatia, ktoré sa tešia veľkému záujmu občanov i médií, vzbudzujú v potomkoch hrdosť na tradície svojich predkov a pomáhajú zachovať čriepky slovenskosti.

Sprac. zp

Foto: Ede Csatai, Juliana Borgulová

Ďalšie fotografie a videá hľadajte na facebookovej stránke
Slovenského oblastného domu v Malom Kereši

Fotogaléria