Dňa 13. augusta navštívila skupinka členov Klubu slovenských dôchodcov pri Slovenskej samospráve Budapešti (KSD) Podzemné železničné múzeum.

Toto múzeum, ktoré sa nachádza v podzemí na Deákovom námestí v Budapešti a patrí k Dopravnému múzeu, pripomína prvú podzemnú železnicu na kontinente, ktorá bola otvorená 2. mája 1896. Bolo vytvorené v jednej z pôvodných tunelových sekcií podzemnej železnice, takže miesto je skutočným technickým pamätníkom. V roku 1955 sa na Deákovom námestí začalo s výstavbou dopravného prestupného systému, kvôli čomu bola stanica Miléniová podzemná železnica presunutá o približne 40 metrov ďalej. Pri korekcii trasy sa 60-metrový úsek tunela prestal používať, a tak bola do tohto autentického prostredia umiestnená expozícia, pre návštevníkov otvorená 20. októbra 1975. Vstupenkou je lístok na električku, ktorý treba pri vchode označiť.

Múzeum v centre mesta predstavuje históriu miléniového podzemného železničného systému a budapeštianskeho metra. Vystavené originálne vozne, makety, dokumenty, fotografie a steny navodzujú jedinečnú historickú atmosféru.

Pri vstupe do predsiene sa ocitneme na konci 19. storočia. Steny sú pokryté kachličkami z porcelánky Zsolnay a na nich je možné prečítať pôvodný nápis konečnej stanice v centre mesta „Gizella tér“ (Gizelino námestie).

Na tabuliach umiestnených na tejto stanici môžeme nájsť zoznam mien osôb, ktoré sa podieľali na vybudovaní železnice. Skutočnou raritou je mramorová tabuľa, ktorá svedčí o tom, že František Jozef, ktorý prišiel do Budapešti na oslavy milénia, cestoval 8. mája 1896 so svojím sprievodom metrom a „milostivo povolil“, aby železnica niesla jeho meno. Na dobovej fotografii je vidieť ozdobný vagón s číslom 20, v ktorom cestoval rakúsky cisár a uhorský kráľ. Tento vagón bol používaný do roku 1959, potom bol zničený. Budapeštianska podzemná železnica získala zlatú medailu na svetovej výstave v Paríži v roku 1900.

Na výstave sú vystavené aj tri vozne metra, ktoré v roku 1975 zdvihli žeriavom cez otvorenú časť stropu na koľajnice. Žiaľ, do žiadneho z nich nebolo možné vstúpiť, takže sme mohli vidieť vnútorné vybavenie, kožené madlá a drevené sedadlá len cez okná. Dohodli sme sa však, že sme všetci v takýchto vozňoch kedysi cestovali.

Vo vitrínach sa nachádzajú dobové predmety, originálne dokumenty (napr. výkresy, mapy, stavebný denník, dopravný poriadok, prilby, kusy koľajníc a trolejového vedenia, plakety, niekoľko drevených kociek, ktoré tvorili povrch Andrássyho ulice) pripomínajúce minulosť. Väčšina fotografií poskytuje informácie o histórii výstavby podzemnej železnice. Naozaj pôsobivé sú snímky, ktoré zachytávajú ozdobné vstupné haly nad stanicami. Je škoda, že už žiadna z nich nie je nad vstupmi viditeľná. Pri pohľade na staré cestovné lístky, permanentky a modely vozňov sa nám z pamäti vynárali spomienky na cestovanie v detstve.

V múzeu nechýba ani dokumentácia výstavby metra v moderných časoch.

Priznám sa, že som už nespočetnekrát prešla okolo vchodu do Podzemného železničného múzea, ale doteraz mi nikdy nenapadlo pozrieť si výstavu. Som rada, že som vďaka organizácii KSD navštívila toto takmer 130-ročné miesto, ktoré pripomína „šťastné mierové časy“, a kde sa prelína minulosť s prítomnosťou.

Beáta Tamásová, členka klubu

Foto: autorka