Osídlenie a založenie terajšieho župného mesta Níreďháza békešskými evanjelickými Slovákmi sa dialo v rokoch 1753 – 1754. Na svoje majetky ich tam kolonizoval s pomocou impopulátora Jána Petrikoviča zemepán František Károlyi. Na jar roku 1754 tam prišlo až 476 slovenských rodín a obsadili pozemky na 12 uliciach, ktorým dali slovenské názvy.

Ich odchod z békešskej stolice i príchod do Níreďházy neboli bez ťažkostí, lebo doma sa zemepáni ich odchodu súdne bránili. Trápenie slovenských evanjelikov tam trvalo až do prijatia Tolerančného patentu, vydaného roku 1781 panovníkom Jozefom II. Po tomto roku prišiel do Níreďházy za farára Samuel Schmál z Vyšnej Slanej, vtedy bol postavený evanjelický kostol a postupne aj viac školských budov. Farári vykonávali bohoslužby po slovensky a učitelia tiež učili po slovensky, až do úradnej maďarizácie. Roku 1768 bývalo v meste už 3804 evanjelikov, z toho 509 gazdov s pozemkom, 427 s polpozemkom, 895 žien, 1725 detí, sluhov a slúžiacich spolu 248.

Po polstoročí po usídlení sa békešských Slovákov v Níreďháze sa evanjelický cirkevný zbor rozhodol pre výrobu tretieho – najväčšieho zvonu. V rozrastajúcom sa meste najstarší obyvatelia považovali za nevyhnutnú potrebu, aby hlas nového zvona bolo počuť na všetky strany. Túto potrebu ako prvý na Veľkú Noc v roku 1800 vyslovil František Vinkler, starší roľník, ktorý nielen vyslovil túto myšlienku, ale na budúci zvon hneď aj oferoval 100 rýnskych zlatých. Tento jeho chvályhodný čin podnietil celú cirkevnú obec a 12. februára 1802 pri príležitosti ročného bilancovania a následne 14. februára na konvente sa cirkev jednomyseľne rozhodla, že tretí zvon má svojou veľkosťou prevýšiť doterajšie dva zvony. Bolo rozhodnuté, že jeho výroba nemá zaťažiť cirkevnú pokladnicu ani iné subjekty a celá čiastka na jeho zhotovenie má byť iba z dobrovoľných zbierok cirkevníkov. V cirkevnom protokole sú uvedení všetci darcovia. Potom už nasledovala príprava, obhliadka podobných zvonov v blízkom okolí a zbieranie informácií o ich zaobstaraní. Delegovaná skupina navštívila a prehliadla si zvony v Tokaji. Od hodnoverných ľudí bol na ich výrobu odporučený košický zvonolejár Christian Pavel Lebrecht, ktorý prišiel do Košíc roku 1800 z Banskej Bystrice. Už 16. marca 1802 odišla za ním odsúhlasená cirkevná delegácia v zložení Ondrej Graf, Jakub Rák a Ján Hankovský, aby s majstrom zvonolejárom v prítomnosti košického evanjelického dozorcu Ondreja Koháryho, níreďházského farára Samuela Nagya a učiteľa Juraja Schiva uzavreli nemecky písanú dohodu o zhotovení zvona. Už pri podpise kontraktu Christianovi Lebrechtovi odovzdali polovicu z celkovej dohodnutej čiastky 900 rýnskych zlatých. Podľa dohody mal zvon byť zhotovený za 10 týždňov, ale keďže v tom čase mali v Smolníku nedostatok mede a inej matérie, výroba sa pretiahla o dva týždne. Konečne 19. júna odišli do Košíc farár Samuel Nagy a Peter Mánik, ktorí si na posúdenie práce zvonolejára prizvali odborníkov, a potom sa spokojní aj so zvonom vrátili domov.

28. júna, na Vigíliu Svätého Petra a Pavla, za veľkej účasti obyvateľov mesta, bol bronzový zvon šťastne a bez poškodenia vytiahnutý na vežu a umiestnený medzi dva pôvodné zvony. V nasledujúcu nedeľu sa pri tejto pre cirkev a mesto významnej udalosti konala pobožnosť s posvätením zvona. Dobový zápis v cirkevnom protokole prezrádza, že z dôvodu zdraženia medi a cínu a o 60 funtov (funt = 0,56 kg) vyššej hmotnosti zvona, sa jeho dohodnutá cena 1800 rýnskych zlatých o niečo zvýšila. Členovia cirkvi darovali na zvon celkom 2268 zlatých, čo stačilo na jeho zhotovenie a umiestnenie. Celková váha zvona po jeho dokončení bola 20 centov a 60 funtov. Najvrchnejšia vôkol zvona bola z neprerušených drobných cifier. Pod nimi nápis SOLI DEO GLORIA, druhá redšia cifra pozostávala z ľudských antických postáv a pod nimi nápis Fieri curavit Eccl. Evang.Luth.Nyiregyhazensis – Sub ministerio R.R.DD Joannis Schulek et Samuelis Nagy, inspectoratu Joannis Fedor. Na samom spodku, medzi líniami Opere Christiani Lebrecht campanisusoris Cassovia A.D. MDCCCII. Aktuálne sú vo veľkom níreďházskom evanjelickom kostole dva zvony. Veľký váži 2400 kg a jeho základný tón je cis1. Vyrobil ho roku 1903 F. Sentenhofer a synovia. Malý 800 kg so základným tónom F1 vyrobil Ladislav Szlezák (po r. 1910). Zvonkohra je dobre zladená s veľkým zvonom odbíjajúcim hodiny a každú hodinu hrá melódiu viacerých stupníc. Ešte predtým si podľa obojstrannej zmluvy objednali slovenskí evanjelici v Štósi hodiny na vežu novopostaveného kostola. Hodiny zhotovil Joanis Steiner v Štósi v decembri 1788 za 250 rýnskych zlatých.

Ján Jančovic

Foto autor a internet