Členovia Únie slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM) sa počas druhého júlového víkendu vybrali po stopách slovenských predkov na Slovensko. Tento rok si stanovili za cieľ západnú časť materskej krajiny.

Účastníci zájazdu vyštartovali z Dolnej zeme v piatok 8. júla ráno plný nadšenia a vo viere, že zažijú veľa za krátky čas a bolo ich za plný autobus. Svoje predsavzatia splnili. Cestou sa k Dolnozemčanom z Békešskej Čaby, Čabasabadi, Poľného Berinčoku, Telekgerendášu, Veľkého Bánhedešu, Slovenského Komlóša, Malého Kereša pridali ešte ďalší cestujúci z okolia Budapešti, napríklad z Malej Tarče, Cinkoty aj Kerepešu.

– Čo všetko ste chceli vidieť a čo všetko sa vám podarilo zrealizovať? – opýtali sme sa organizátora zájazdu a predsedu Únie slovenských organizácií v Maďarsku Františka Zelmana.

– Mali sme hustý a obsažný program. Spolu sa nás vybralo 46 ľudí. Nemohli sme sa zúčastniť vernisáže obrazov slovenských výtvarných umelcov vo Veľkom Bánhedeši, čo nás veľmi mrzelo. Preto sme ich, my z Komlóša, navštívili počas tvorivého týždňa a ja osobne som im navaril na večeru komlóšsky „birkací“, čiže baraní perkelt. Prvou zastávkou zájazdu Únie Po stopách našich predkov po Západnom Slovensku bola Trnava. Mali sme asi hodinu, aby sme objavovali nádherné staré mesto tohto „slovenského Ríma“. Naši priatelia z občianskeho združenia Apovka Mamovka, jeho výkonný výbor na čele s Miroslavom Lócim nám pomohli zorganizovať celý zájazd. Po zastávke v Trnave sme šťastne docestovali do Diakoviec, kde sme sa ubytovali. Ďalším bodom bolo kladenie vencov k tabuli na pamiatku 75. výročia presídlenia Slovákov z Maďarska do Československa, do vlasti svojich predkov. Musím prezradiť, že ani cestou sme nezaháľali. Mali sme čas a ten sme využili, aby sme si pripravili spevácke vystúpenie, naučili sme sa spoločne dolnozemské slovenské pesničky. Po kladení vencov sme spoločne zaspievali a pridali tým svoju dávku slávnostnej atmosféry.

– Podmienkou účasti na zájazde bol spevácky talent?

– To nie, ale akosi sa tak náhodou zišli ľudia, ktorí radi spievajú, ba aj majú isté hudobné vzdelanie a vedia spievať. Následne sme sa stretli s členmi občianskeho združenia Apovka Mamovka. Usporiadali pre nás vynikajúcu večeru a dokonalú zábavu v kultúrnom dome v Horných Salibách. Celý večer nám hrala dychovka Častovanka. Mohli sme sa zabávať, spievať a dokonca aj tancovať celý večer. Nálada bola vynikajúca. My sme večer zaspievali svoj pripravený repertoár.

– Predpokladám, že v ceste na sever ste pokračovali v sobotu ráno. Muselo sa vám ťažko vstávať...

– Vybrali sme sa do Beluše, neďaleko Púchova, ktorá je oddávna partnerskou obcou Malej Tarče. Privítali nás starosta obce Ján Prekop a kultúrny referent Igor Gulíš. Pán starosta nás oboznámil s minulosťou a prítomnosťou obce, potom sme dostali občerstvenie. Manželia Salajovci nám pomohli zorganizovať prehliadku zaujímavostí obce a okolia. Vybrali sme sa na prechádzku po dedine, aby sme potom pokračovali programom na vrch Butkov, na unikátne pútnické miesto. Bol to pre nás mimoriadny zážitok. Pútnické miesto, skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva na vrchu Butkov – Ladce je sprístupnené po spevnenej ceste. Obyčajne je cesta otvorená pre pútnikov len počas púte. Nám však umožnili, aby nás hore vyviezol autobus. Peši by sme sa asi nedokázali vyštverať po kalvárii až hore, – povedal František Zelman.

Keď sobota – tak halušková robota

– Vzhľadom na to, že bola sobota, čo je halušková robota, na obed sme mali vynikajúce bryndzové halušky na salaši Nimnica. Potom sme putovali ďalej. Večer sme sa vybrali k našim starým priateľom do Záriečia. Položili sme veniec k soche Milana Rastislava Štefánika, kde sme zase zaspievali naše slovenské dolnozemské piesne. Záriečania nás privítali skvelým kultúrnym programom a chutnou večerou. Sú tam dávni priatelia Komlóšanov. Aj my sme u nich boli viackrát, a oni u nás už dva razy. Navštívili aj Čabasabadi, kde vystupovali folkloristi. V podaní folklórneho súboru Záriečanka sme si vypočuli prekrásne miestne ľudové piesne a zaspievali sme aj všetci spolu. Vyhrávala nám do spevu ľudová muzika súboru. Zvítal sa s nami i starosta obce Jozef Kollár. Sem prišli za nami aj priatelia z OZ Apovka Mamovka a spolu sme si zaspievali naše slovenské ľudové piesne. Sme nesmierne vďační folklórnemu súboru Záriečanka a jeho vedúcej Anne Beňovej za skvelú atmosféru, ktorú vytvorili, a za pekné zážitky, na ktoré budeme vďačne spomínať. V nedeľu sme sa cestou domov zastavili v Nitre, kde sme si pozreli Kalváriu. Na hrad sme pozerali len z diaľky, lebo tam sa nedá vyviezť autobusom. Mali sme v Nitre aj obed, – konštatoval predseda Únie a dodal, že cestovatelia toho veľa zažili, vynikajúco sa cítili a dohodli sa s hostiteľmi na ďalších spoločných programoch.

Čo plánujú do budúcnosti?

– Na čom ste sa dohodli do budúcnosti? – nedalo mi opýtať sa na plány.

– Aj naďalej chceme rozvíjať naše priateľstvo. Dohodli sme sa na tom, že folklórny súbor Záriečanka pozveme do Maďarska. Boli by sme radi, keby predviedli svoje umenie v Budapešti, aj v okolí hlavného mesta, respektíve v Malom Kereši a v Slovenskom Komlóši. Všetko však závisí od financií, lebo cestovné je teraz mimoriadne drahé. Uvidíme, aké budeme mať možnosti, len by sme určite chceli, aby aj členské organizácie Únie mali príležitosť vidieť krásne vystúpenie skupiny. Myslím, že to bude veľmi pekné a oni radi prídu. Majú vynikajúcu muziku. Spievajú nielen ľudové pesničky, ale aj cirkevné piesne v kralickej češtine z Tranoscia. V roku 2019 spievali v Slovenskom Komlóši v kostole. Občianske združenie Apovka Mamovka nás pozvalo na 3. septembra, keď zapália v Horných Salibách vatru zvrchovanosti. Máme na programe prípravu ďalšieho projektu, chceli by sme usporiadať koncert Komlóšskej mládežníckej dychovky v Horných Salibách. Formácia je veľmi silná, radno ju ukázať svetu. Je to kvalita, s ktorou sa môžeme chváliť, – dodal František Zelman, organizátor zájazdu ÚSOM Po stopách našich predkov po Západnom Slovensku.

Erika Trenková

Foto:Ildika Klementová Zelmanová