Pamätný deň zahraničných Slovákov symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, oslavuje sa už od vzniku SR v roku 1993.

Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí si pripomenuli 5. júla ceremóniou kladenia vencov v Sade Janka Kráľa a tiež večerným kultúrnym programom, ktorý sa uskutočnil po dvojročnej pandemickej odmlke. Pamätný deň zahraničných Slovákov symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda, oslavuje sa už od vzniku SR v roku 1993. V roku 2000 bol 5. júla v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke osadený 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali Slováci z Maďarska. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.

O oslavách krajanského sviatku informoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) na svojom webe. Ako oznámil úrad, tradičnú slávnostnú ceremóniu kladenia kvetov k základnému kameňu budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva obohatili Slováci z Chorvátska, Veľkej Británie a Kanady hudobným programom a príhovormi. Podvečerný kultúrny program sa konal na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V programe nazvanom Slovenského rodu som vystúpili slovenskí folkloristi z Maďarska, Folklórny spolok Furmička z Čemera sprevádzaný muzikou Čibaj banda z Jače, ale tiež súbory z Rumunska, Chorvátska, Rakúska, Detský folklórny súbor Sovička z Londýna i interpreti populárnych piesní slovenského pôvodu a operná speváčka Katarína Kalmárová zo Srbska. Program vznikol v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom a bol súčasťou Bratislavského kultúrneho leta 2022.

Veľkolepý podvečer s čemerskými tancami, spevom a krojmi

Furmička sa na Pamätnom dni prezentovala choreografiou Čemerské chvíle. Organizátori pozvali na spoločnú i samostatnú produkciu sólistov z viacerých krajín, v mene spolku Furmička a krajanov z Maďarska vystúpila Viktória Godóová. Po predstavení účinkujúci oblečení do malebných krojov v dobrej nálade si pripili na úspech pamätného dňa.

Podujatie organizovala Milina Sklabinski z ÚSŽZ, režisérom galaprogramu bol choreograf Martin Urban.

Po návrate z Bratislavy vedúca súboru Alžbeta Szabová pre naše periodikum povedala: „Pamätný deň sa začal kladením kvetov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva, kde spolu so zástupcami slovenských, maďarských a zahraničných slovenských organizácií položili kvety aj členovia Folklórneho spolku Furmička Csilla Enikő Horváthová a Bence Pittner.

Počasie nám dopoludnia neprialo, ale k večeru sa dážď utíšil. Bolo však chladno. Ešteže sme si so sebou zobrali aj naše jednotné vyšívané kabátiky. Napokon sme nezmokli. Režisér Martin Urban bol s našou prípravou spokojný, preto sme mohli odpočívať, keď ostatné súbory ešte nacvičovali a skúšali. Naše vystúpenie sa obecenstvu páčilo. V trojhodinovom galaprograme sme dostali 15 minút na prezentáciu čemerských tancov a piesní. Ukázali sme sa, ako sa patrí. Tancovali sme, okrem iného, dievčenské karičky, verbunk, chlapčenský tlieskaný, nemý tanec a na záver párový. V publiku sedeli významní predstavitelia politického života. Niektorých, napríklad predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sme už poznali. Hlavná organizátorka Milina Sklabinski sa o nás príkladne starala. Naša priateľka Györgyi Perényiová deň pred vystúpením pobehala po Bratislave a nakúpila pre všetkých členov Furmičky pršiplášte, vďaka čomu sme obišli aj počas kladenia kvetov na sucho, všetci 26-ti.“

Pamätný deň si pripomenuli aj v slovenskom parlamente

Pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák privítal na pôde slovenského parlamentu bývalého generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov, reverenda Dušana Tótha z Kanady.Svetový kongres Slovákov zohral v dejinách Slovenska zásadnú a významnú úlohu, osobitne pri presadzovaní svojbytnosti slovenského národa, ako aj počas socializmu v období neslobody. Na počesť jeho prvého predsedu Štefana Boleslava Romana sa rozhodla Nadácia Pamätník slovenského vysťahovalectva udeľovať každoročne pamätné medaily tým, ktorí sa významným spôsobom pričinili o pozdvihnutie a rozvoj Slovenska v zahraničí, resp. tým, ktorí dlhoročne pôsobia v prospech slovenskej diaspóry vo svete. Preto dostali pozvanie Milana Vetráka aj zástupcovia Nadácie Pamätník slovenského vysťahovalectva Ján Bilik a Claude Baláž, niekdajší splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov. Prirodzene, do parlamentu pozvali aj osobnosti, ktorým bolo udelené ocenenie Nadácie Pamätník slovenského vysťahovalectva, na počesť prvého predsedu Svetového kongresu Slovákov, Cenu Štefana Boleslava Romana. Tento rok vyznamenanie dostal Imrich Fuhl, slovenský novinár, básnik, fotograf, zakladateľ a redaktor internetového portálu Slovákov v Maďarsku,Dušan Mikolaj, spisovateľ, redaktor, publicista, esejista, autor a zakladateľ Portálu Slovákov vo svete – Slovenské zahraničie, historik, bývalý riaditeľ Ústavu pre zahraničných Slovákov a Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ján Bobák aspoluzakladateľ a prvý predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, predseda Únie Slovákov v zahraničí Dušan Klimo.

Ako hodnotí Cenu Štefana Boleslava Romana vyznamenaný Nadácie Pamätník slovenského vysťahovalectva Imrich Fuhl?

„Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie. Ocenila ma občianska organizácia. Na to dbám, aby som žil tak, aby mi žiadne štátne vyznamenanie nebolo možné udeliť. Preto si veľmi vážim cenu tejto Nadácie, lebo som ju vlastne dostal od svojich priateľov. Zrejme som im prišiel na um kvôli tomu, že som oslávil „drobné“ jubileum, 60-ku. V osemdesiatych rokoch sme tu diskutovali o ďalšom vývine a možnostiach Slovenska, vedeli sme, čo Svetový kongres Slovákov znamená nielen pre zahraničných Slovákov. V Budapešti sme napríklad boli svedkami stretnutí kanadských a amerických Slovákov so svojimi rodinami, sedávali sme s nimi spolu najmä v slovenskej reštaurácii. O to viac si vyznamenanie cením, lebo ja jediný nie som ani zo Slovenska, ani zo Západu, reprezentujem medzi vyznamenanými Dolnú zem. Chápem to, ako keby mi udelili cenu za všetkých slovenských spisovateľov v Maďarsku, s ktorými sme sa neuzatvárali do vlastných kruhov, ale venovali sme sa (napríklad prekladaním) aj tvorbe slovenských autorov na Západe. Tí zas poznali naše veci. Istý čas cena Štefana Boleslava Romana nebola udeľovaná. Verím, že keď ju už znovu oprášili, aj v budúcnosti budú myslieť na dolnozemské osobnosti. Hlboko si vážim Clauda Baláža, snáď jedinú významnú osobnosť, ktorá má dôkladne premyslenú a dlhodobú, dôslednú koncepciu zahraničných Slovákov. Nie náhodou sa okolo neho združujú experti v danej oblasti.“

E. Trenková

Foto: I. Fuhl a Á. Perity