V dňoch 19. až 24. júna sa uskutočnil 37. interdisciplinárny tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM). V tomto roku naši slovenskí vedci vybrali za miesto konania „najslovenskejšiu obec“ v krajine, Mlynky.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v Stredisku pilíšskych Slovákov. Na začiatku si vypočuli kyticu ľudových piesní od miestneho pávieho krúžku, potom Juraj Rágyanszki ako vedúci tábora pozdravil prítomných: „Všetci sme prišli do Mlynkov, aby sme skúmali túto lokalitu a miestnu slovenskú kultúru, kým ešte nie je neskoro.“ Potom v krátkosti oboznámil prítomných s históriou výskumných táborov. Prvý tábor v roku 1977 v Banke organizoval Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, od roku 1990 túto úlohu prevzal VÚSM. Tábory majú od roku 2001 interdisciplinárny charakter, lebo odvtedy je predmetom výskumu okrem etnologických a jazykovedných tém aj sociológia, či história školstva a cirkvi. „Mali sme viac dôvodov prečo sme vybrali túto lokalitu. Naším cieľom bolo vydať novú monografiu, novú príručku o pilíšskych priezviskách, a chceli by sme dokončiť tento výskum tu v Mlynkoch. Okrem toho sa veľmi tešíme, keď my Dolnozemčania máme možnosť viesť výskum aj v týchto lokalitách.“ Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojom prejave vyzdvihla: „Asi nie je tajomstvo, keď poviem, že Pilíš patrí medzi moje najobľúbenejšie lokality Slovákov v Maďarsku, a to preto, lebo mi pripomína moje rodisko Slovenský Komlóš, keďže tu sa stále hovorí po slovensky a generácia stredného veku vie ešte bez problémov komunikovať v slovenčine. To znamená, že je to veľmi silný región z hľadiska našej komunity, a treba, aby sme práve teraz zmapovali tento stav. Vždy sa nás pýtajú, prečo sa ustavične zaoberáme minulosťou? A to nielen členovia komunity zahraničných Slovákov, ale aj vysokí slovenskí predstavitelia. Ja na to poviem, že my nežijeme v minulosti, len my ju potrebujeme poznať, aby sme sa sami lepšie spoznali a aby sme mali pevnejšiu identitu a pevnejšie väzby k svojim koreňom. Sú pre nás dôležité takéto tábory, lebo získavame informácie, ktoré sú závažné nielen pre súčasnosť, ale aj budúcnosť. Verím, že tento tábor prispeje k sebapoznaniu nielen Mlynčanov, ale aj celej komunity.“ Predsedníčka vyzdvihla, že je veľmi hrdá na to, že Slováci v Maďarsku sú medzi prvými, ktorí spracovali najviac údajov o svojej minulosti.

Slovenský hovorca v maďarskom parlamente Anton Paulik sa potešil, keď videl tváre známych slovenských výskumníkov, ale aj tomu, že boli prítomní i mladí, ktorí, ako hovorí: „vidia nás inými a „čerstvými“ očami, a hlavne, že naša práca má pokračovanie a nepreruší sa.“ „Ja som bol prvýkrát v takomto tábore v roku 1982 a môžem povedať, že každý tábor má inú atmosféru.“ Hoci niektorí respondenti nie sú na to zvyknutí, aby hovorili o vlastnom živote, ale počas výskumu môžeme nájsť naozaj poklady. Mlynky sú jedny zo stredísk Slovákov v Maďarsku a je to známe aj na Slovensku, lebo keď k nám prídu diplomati alebo politici, ak majú čas, navštívia aj túto obec, lebo je bližšie k Budapešti, ako Dolná zem. Hovorca kládol veľký dôraz aj na sčítanie obyvateľov, ktoré sa bude konať v októbri, a vyjadril sa, že je zvedavý, či si Mlynky zachovajú svoj titul: „najslovenskejšia obec v Maďarsku.“ Starosta obce Márton Peller v krátkosti predstavil knihu o Mlynkoch, ktorú dostali aj účastníci tábora. Potom nasledovala stručná prezentácia riaditeľky Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským Júlie Szabovej Marlokovej, ktorá je tiež Mlynčanka a pravidelne skúma svoje rodisko. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová pripomenula zakladateľov dediny a oboznámila prítomných s jazykovou situáciou v obci. Dodala, že ich najpopulárnejšou akciou je Šiškový festival, ktorý už je aj medzinárodný, lebo sa na ňom zúčastňujú skupiny zo Slovenska. Na záver svojho prejavu poprosila odborníkov, aby písali svoje štúdie tak, aby „to vedeli prečítať aj naši Pilíšania a aby nepoužívali odborné slová, ktoré miestni nepoznajú.“ Prvá riaditeľka VÚSM Anna Divičanová hovorila o tom, že výskumníci tu môžu nájsť pravú slovenskú kultúru, ktorá nie je „pokazená“ maďarským kultúrnym vplyvom. Podľa nej je tiež zaujímavá etnická uzavretosť, ktorá je výnimočná aj v celom Maďarsku, a upozornila výskumníkov, aby pristupovali ku všetkým témam s rešpektom. „Ja som tu skúmala v 70. a 80. rokoch, keď stav slovenčiny a slovenskej kultúry bol na inej úrovni ako teraz, ale myslím si, že stále je tu čo skúmať.“ Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király v krátkosti zhrnula stav kultúry v pilíšskom regióne. Na záver si prítomní vypočuli hymnu pilíšskych Slovákov.

Počas tábora sme sa opýtali vedúceho Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave Petra Chrastinu na jeho dojmy. „Práve sa zaoberám problematikou Slovákov žijúcich v zahraničí, preto som prijal pozvanie zúčastniť sa tohto tábora. Už sa presne nepamätám, ale prvýkrát som bol v Černi asi pred desiatimi rokmi. Moje dojmy sú vždy pozitívne, lebo sa stretnem s ľuďmi, a po covide je to ešte potešiteľnejšie, lebo vidím, že sme všetci živí. Mlynky sú pre mňa už štvrtá lokalita v regióne. Prvý bol Senváclav, potom Tardoš a Čív. Môžem povedať, že v mnohých znakoch sú z prírodného a historického rámca tieto dediny podobné. Som vždy rád, keď spoznám novú lokalitu a každá je niečím jedinečná a zaujímavá, a nedá sa paušalizovať, ktorá je pre mňa krajšia alebo škaredšia. Každá je zaujímavá, či je tam úplná rovina, alebo sú kopce.“

Na konci tábora sa účastníci zišli na Chotárnej skale (Dobogókő), kde boli aj ubytovaní a prekonzultovali čiastkové závery svojich bádaní. Výsledky tohto rozmanitého a rozsiahleho výskumu budú publikované v pripravovanej knihe.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker

Fotogaléria