Učiteľ, výskumník, autor mnohých publikácií Ján Chlebnický sa narodil 14. júna 1937 v Slovenskom Komlóši. Štúdiá absolvoval v slovenskej základnej škole vo svojom rodisku, na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe a na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne odbor slovenčinu – maďarčinu.

Ako učiteľ začal pôsobiť v Slovenskej základnej škole v Sarvaši, zakrátko bol povolaný do sídla Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, kde pôsobil ako osvetový pracovník. Po troch rokoch sa vrátil do svojej bývalej alma mater ako stredoškolský profesor. Diplom stredoškolského učiteľa slovenského jazyka a literatúry získal na Univerzite ELTE v Budapešti. Popri vyučovaní bol aj župným inšpektorom slovenského jazyka. Neskôr sa stal riaditeľom Slovenskej základnej školy a gymnázia, potom i študentského domova. Ján Chlebnický stál na čele čabianskej slovenskej školy približne poldruha desaťročia.

Od roku 1991 bol vedeckým tajomníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. V tejto funkcii vykonával najrozličnejšie práce, do roku 1996 sám, bez administratívnej pomoci. Ján Chlebnický bol i v novej etape činnosti ústavu od roku 2001 jeho markantnou osobnosťou. Organizoval národopisné tábory, vedecké sympóziá a podieľal sa na príprave publikácií ústavu, ako napr. Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku a na realizovaní výskumov. Ján Chlebnický urobil veľa pre to, aby VÚSM bol uznávanou inštitúciou v Békešskej Čabe a v Békešskej župe, čo sa prejavilo aj v istej finančnej podpore miestnych a župných ustanovizní. Ján Chlebnický sa medzi prvými usiloval od počiatku vybudovať vzťahy medzi ústavom a slovenskými samosprávami, aktivizovať pre nás neznáme zdroje, vzbudiť záujem miestnych občanov o vlastnú kultúru, jazyk a výchovu. Snažil sa o spoluprácu medzi VÚSM a vedeckými ústavmi a vysokoškolskými katedrami doma i na Slovensku. Túto jeho činnosť ocenili zvolením za čestného člena Slovenskej národopisnej spoločnosti Slovenskej akadémie vied.

Myšlienka dvojjazyčných čítaniek o histórii a kultúre Slovákov v jednotlivých osadách a regiónoch tiež pochádza od Jána Chlebnického. Za najvýznamnejší výsledok na tomto poli možno považovať ním „vysnívaný“ projekt regionálno-historických čítaniek: Čabiansku (1996), Komlóšsku (2000) a Sarvašskú čítanku (2002). Tieto publikácie sú veľmi osožnými a populárnymi učebnými pomôckami základných a stredných škôl. S touto činnosťou úzko súvisí aj znovuvydanie knihy Michala Žilinského Dejepis mestečka Sarvaš prepísanej do dnešnej slovenčiny Miroslavom Kmeťom. Podujímal sa na rôzne úlohy, vrátane lektorovania Národopisu Slovákov v Maďarsku a niekoľkých ročníkov Čabianskeho kalendára a vypracovania maturitných otázok zo slovenskej vzdelanosti. 1. januára 2006 odišiel do dôchodku. Odvtedy pripravil do tlače knihu Márie Homišinovej o etnickej rodine, lektoroval príspevky zborníka jubilejnej konferencie ústavu, písal štúdie o metodickom časopise Slovenčinár, pripravuje Pilíšsku čítanku...

Vládne vyznamenanie Za národnosti v roku 2006 Jánovi Chlebnickému, ktorý dlhé roky oddane pracoval v oblasti slovenského národnostného školstva, vedy a kultúry, navrhli udeliť Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. V tom istom roku sa stal držiteľom Veľkej medaily sv. Gorazda, ktorú prevzal z rúk ministra školstva SR.

Cenu Ondreja Štefanka v roku 2020 získal za príspevok k rozvoju, organizovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete.

Ján Chlebnický ako dôchodca i naďalej spracúva slovenské priezviská a publikuje. Jeho radikálne názory na otázky národnostného bytia môžete čítať napríklad v Našom kalendári, ale aj na stránkach nášho týždenníka aj na sociálnych sieťach.