Slovenská komunita v Poľnom Berinčoku s bohatými partnerskými stykmi má pestrý plán podujatí na celý rok. Ich skupinka sa koncom marca už tradične vybrala do Békešskej Čaby, aby sa stretla s predstaviteľmi tamojších slovenských organizácií.

Navštívili Dom slovenskej kultúry s cieľom bližšie spoznať sídlo svojho regionálneho centra – Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku. Regionálna vedúca Hajnalka Krajčovičová ich informovala o špecifickom systéme regionálnych stredísk inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, keďže slovenské regióny netreba chápať v zemepisnom zmysle. Spomedzi troch dolnozemských stredísk – čabianskeho, komlóšskeho a sarvašského – dostali podrobnejšie informácie o desiatich obciach patriacich do čabianskeho regiónu, ktoré vykazujú čulú aktivitu. Ako prekvapenie si mohli pozrieť i vyskúšať píšťaly zhotovené slovenskými ľudovými remeselníkmi (súkromná zbierka autorky). Po konzumácii dolnozemských bryndzových halušiek sa vydali na cestu domov. Túto slovenskú pochúťku im ponúkla Slovenská reštaurácia, ktorá tiež sídli v Dome slovenskej kultúry.

V období pred Veľkou nocou sa berínska slovenská komunita snaží tradičné zvyky nielen prežívať, ale aj odovzdať najmladšej generácii. Dňa 11. apríla sa v berínskom Orlayho dome konalo podujatie s deťmi materskej školy Talentum, a o deň neskôr aj v Slovenskom spoločenskom dome. Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku oživila veľkonočnú atmosféru tvorivou dielňou, v rámci ktorej vyhotovili textilných zajačikov a farbili kraslice, ďalej ochutnávkou tamojšieho typického veľkonočného jedla – huspeniny, ktorá vďaka obsahu kolagénu získaného z kostí, mäsa a kože má svoju charakteristickú textúru, a pochúťkami upečenými v peci na dvore.

Niekoľko slov o veľkonočných symboloch: prečo práve vajíčko? Podľa slovenských zvykov v našej materskej krajine vajce symbolizuje obnovenie a nepretržitosť života. Bolo magickým aj obetným prostriedkom, pričom malo úzky vzťah nielen k posmrtnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta. Zafarbené vajíčka majú starú tradíciu. Zbierali sa už v zime či počas pôstu, no farbili ich až v týždni pred Veľkou nocou. Podľa ľudovej viery mali zabezpečiť prosperitu v poľnohospodárstve. Celé vajcia aj ich škrupiny sa používali na zvýšenie úrody. Keď gazda šiel siať konope alebo ľan, vložil do vreca so semenom aspoň jedno vajíčko, aby sa zabránilo rastu buriny. Vajíčko malo úlohu aj v rodinnom živote – ako symbol plodnosti bolo súčasťou svadobných jedál a iných rituálov. Používalo sa aj na ochranu domu pred bleskom – vajce znesené na Zelený štvrtok a posvätené na Veľkú noc sa prehodilo cez dom a zakopalo na mieste, kde dopadlo. Malo ochrániť dom pred úderom blesku a iným nešťastím.

Na Veľký piatok berínski Slováci položili vence pri bustách Karola Jeszenszkého st. a Ondreja Skolku, čítali Pašie v kostolnej záhrade i v modlitebni Evanjelickej spoločnosti II. obvodu. Počas víkendu oslávili veľkonočné sviatky v kruhu svojich najbližších.

Nech činnosť berínskych Slovákov ostane taká plodná a pravidelne obnovovaná, ako to symbolizuje Veľká noc – nech je ich ďalšia cesta požehnaná, ako veľkonočné poslanie!

Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regiónu ÚKSM

Foto: autorka