Druhá veľkonočná nedeľa, ktorá je zároveň Nedeľou Božieho milosrdenstva, je posledný deň veľkonočnej oktávy v rímskokatolíckej cirkvi. Názov pochádza zo zvyku, že novokrstenci tohto dňa naposledy nosili biele rúcho, do ktorého boli oblečení pri krste vo veľkonočnú vigíliu.

Nedeľa Božieho milosrdenstva alebo sviatok Božieho milosrdenstva sa vďaka svätému Jánovi Pavlovi II. slávi v Cirkvi od roku 2000. V tom jubilejnom roku sa splnila prosba Pána Ježiša o ustanovení tohto sviatku, ktorú už v roku 1931 adresoval sv. sestre Faustíne Kowalskej v kláštore v Plocku: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva“ (Den. 49), píšu na stránke milosrdenstvo.sk sestry z Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva.

Výber tejto nedele za sviatok milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na spätosť, ktorá je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje aj novéna z Korunky Božieho milosrdenstva, ktorá predchádza tento sviatok a začala sa na Veľký piatok. Tento sviatok nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. „Túžim,“ povedal Pán Ježiš, „aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočiskom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov.“ (Den. 699) „Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky.“ (Den. 965)

Dôležitosť tohto sviatku vidíme vo veľkosti neobyčajných prisľúbení, ktoré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života,“ povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie vín aj trestov.“ (Den. 300). „V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. … Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť sa ku mne, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“ (Den. 699)

Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky úcty k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činorodá láska k blížnemu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodnej prijať sväté prijímanie. „Žiadna duša nebude ospravedlnená,” vysvetlil Ježiš, „kým sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto prvá nedeľa po Veľkej noci má byť sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve.“ (Den. 570)