Čabiansky kalendár, obľúbená publikácia čabianskych a dolnozemských Slovákov, vyšiel po šesťdesiaty raz. Žiaľ, kvôli ekonomickej situácii sa tento rok nekonala jeho prezentácia, ale náš obľúbený kalendár je k dispozícii v Dome slovenskej kultúry. V tomto článku sa pokúsime o stručné predstavenie ročenky a urobíme malú upútavku pre potenciálnych čitateľov.

Ako povedal predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Michal Lászik, Čabiansky kalendár po prvýkrát vydala v prvej polovici 20. rokov minulého storočia evanjelická cirkev v Békešskej Čabe, redigoval ho evanjelický senior Ľudovít Žigmund Szeberényi. Po prvej svetovej vojne sa Slováci v Maďarsku izolovali od materskej cirkvi a od Slovákov v Rumunsku a Vojvodine. Prvá a dlhé roky jediná dobová publikácia v slovenskom jazyku mala preto v tom čase mimoriadny význam.

„Kalendár bol veľmi populárny medzi dvoma svetovými vojnami. Vychádzal v náklade desaťtisícov výtlačkov a bol obľúbeným čítaním Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe a na okolí. V sedliackych rodinách sa uchovával ako poklad nad hlavným trámom v izbe, vedľa modlitebných kníh. Kalendár zohrával v živote rodín dôležitú úlohu. Čiastočne slúžil na vzdelávanie, poskytoval zábavu a poučenie, ale aj rady v oblasti poľnohospodárstva a vedenia domácnosti. Obsahoval aj humor, takže plne spĺňal kritériá klasického kalendára,“ povedal M. Lászik.

Kalendár obsahoval meniny podľa vierovyznania a informácie o počasí. Na každý mesiac bola aj strana, na ktorú si jeho majiteľ mohol zapisovať dôležité udalosti a informácie, takže kalendáre slúžili aj ako rodinná kronika.

Čabiansky kalendár mal zásluhu aj pri výučbe a zachovávaní slovenského jazyka. „Je veľkým pokladom, keď v starých kalendároch nájdeme nádherné výrazy a slová v čabianskej slovenčine, ktoré odrážajú atmosféru doby,“ dodal predseda ČOS.

Cirkev vydávala kalendár nepretržite do roku 1948, potom nasledovala dlhá prestávka a v roku 1991 ho spoločne obnovilievanjelická cirkev, mestská samospráva a ČOS. Odvtedy opäť vychádza pravidelne. Konateľka ČOS a šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Hajnalka Krajcsovicsová nám prezradila, že na svete vychádza len šesť kalendárov v slovenskom jazyku. V dobe internetu musí plniť aj inú funkciu ako kedysi. ČOS sa tiež zamýšľala nad tým, ako zmodernizovať publikáciu, čo by malo byť jej obsahom? Okrem kalendárovej časti v tom tohtoročnom nájdeme články autorov zo Slovenska a z Maďarska. Ako podotkla šéfredaktorka, obsahuje aj spravodajstvo o tom, čo sa udialo v uplynulom roku a aké sú ciele Čabänov na aktuálny rok. Autori dúfajú, že jedno z najobľúbenejších čítaní miestnej slovenskej komunity bude ešte dlho vychádzať.

„Predtým mala publikácia evanjelické náboženské a slovenské črty, teraz však stratila náboženský charakter a je o slovenskosti a čabianskosti v tejto oblasti,“ zdôraznila H. Krajcsovicsová. „Kým kedysi poskytoval čitateľom užitočné poznatky a náboženské články, s kultúrnymi a komunitnými informáciami, dnes sa obsah viac týka spoločenského života a hodnôt v meste a jeho okolí.

Tohtoročné vydanie kalendára sa zameriava na čabianskych Slovákov. Publikácia na prvých stranách obsahuje poznámkovú časť a nad ňou typické čabianske fotografie, tak zo života Slovákov, ako aj zo spoločenského života mesta. Ako sa na ročenku patrí, redakcia cituje pravý čabiansky slovenský novoročný vinš. Kalendár je rozdelený do štyroch kapitol: Zo života čabianskych Slovákov; Výročia, jubileá, partnerstvá; Talenty v radoch dolnozemskej slovenskej mládeže a vyznamenaní; Akcie ČOS a slovenských komunitných združení v r. 2022.

Prvá kapitola sa zaoberá širokou škálou tém, od Evanjelického kníhkupectva v Čabe, až po vedecké spracovanie samotného Kalendára, ktoré siaha 100 rokov dozadu. Zahŕňa zostavenie vedeckej študentskej súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ako aj charakteristiku dnešného života čabianskych Slovákov, a to tak v úradnej, ako aj spoločenskej sfére. Môžeme sa dozvedieť, prečo je pre nás „Tökfalu“ zaujímavá, prečo sa tam zastavil čas, čo spôsobuje, že sa niekto cíti byť členom slovenskej komunity v Čabe,“ prezradila H. Krajcsovicsová.

Druhá kapitola poukazuje na užitočné súvislosti a výročia, týkajúce sa Slovákov, ako aj na zážitkovú prezentáciu jubilujúcich slovenských komunít a inštitúcií v Čabe a okolí. V minulom roku boli podpísané nové zmluvy o spolupráci s obcami na Slovensku. Patrí medzi ne Zemné, rodisko Štefana Aniána Jedlíka, vynálezcu perlivej vody, ktorou sa obec propaguje sloganom „Kde príroda zvádza“. Tretia kapitola predstavuje ocenených ľudí z čabianskeho regiónu a mladé talenty slovami ich rodičov.

Kalendár obsahuje aj zaujímavý článok Ondreja Kiszelya, ktorý sa pod názvom Kedy a ako sme sa stratili? pokúša vysvetliť postupný úpadok čabianskych Slovákov a príčiny zániku jazyka. Nájdete tu aj dlhý článok o veľmi úspešnom podujatí V Békeši v pokoji a mieri. Zaujímavosťou čísla je, že na mnohých miestach sú uvedené komentáre šéfredaktorky.

Čitateľov určite poteší článok Pavla Žibritu, ktorý, žiaľ, publikuje čoraz menej, s názvom 30 ročné Slovensko. Národ bez histórie? Okrem iných do kalendára písali Daniela Onodiová, Kristína Estera Sudová, Bertalan Bertók a Alžbeta Uhrinová Hornoková. Môžete si prečítať aj o práci Občianskeho združenia Apovka Mamovka z Horných Salíb, s ktorým ČOS výborne spolupracuje.

Pokiaľ ide o kalendár, šéfredaktorke sa podarilo vytvoriť veľmi pestrú publikáciu. Je škoda, že ilustrácie nie sú farebné, čo je v roku 2023 veľký nedostatok, ale vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu je to pochopiteľné. Bohužiaľ, ročenka obsahuje veľa prázdneho miesta, ktoré by sa v budúcnosti dalo vyplniť obrázkami a grafikami. Je chvályhodné, že do tvorby Čabianskeho kalendára sa zapája čoraz viac mladých Slovákov, ktorí sú zároveň súčasťou života a aktívnej činnosti čabianskej Slovače.

Bence Püski-Liker

Foto: autor