Aké boli fašiangy v dobe kráľovnej a cisárovnej Alžbety Bavorskej? Aký mala život najpopulárnejšia uhorská a údajne najkrajšia panovníčka 60. rokov 19. storočia? Odpovede hľadala vo svojej prednedávnom vydanej publikácii Barbara Káli-Rozmisová. V XVI. obvode Budapešti na pofašiangovom podujatí, ktoré zorganizovala Slovenská národnostná samospráva Cinkoty 25. februára, sa mladá autorka podelila o svoje objavy. Dom evanjelického cirkevného zboru na Cinkote poskytol patrične slávnostné priestory na usporiadanie stretnutia.

Hostí podujatia privítala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Szabová. Moderátorka po pozdravení oficiálnych hostí odovzdala slovo prednášajúcim. Najprv sa slova ujala predseníčka Spolku priateľov kráľovského kaštieľa v Gödöllő Erzsébet Szláviková. Spoločenská organizácia vznikla v roku 1995 v snahe podporovať podujatia v Grassalkovichovom kaštieli. Ten sa v 2. polovici 19. storočia stal vlastníctvom Uhorského štátu a po rekonštrukcii bol daný do užívania ako korunovačný dar po korunovácii za uhorského kráľa cisárovi Františkovi Jozefovi I. a jeho manželke, uhorskej kráľovnej Alžbete Bavorskej. Vedúca Spolku hovorila aj o grófovi Antonovi Grassalkovichovi, ktorý dal popri ďalších postaviť aj kaštieľ v Gödöllő, pričom jeho život by sa v dnešnej ponímaní určite dal nazvať úspešným príbehom. Narodil sa v šľachtickej rodine na území dnešného Slovenska, na panstve v Urmíne, dnes Mojmírovce, neďaleko Nitry. Študoval právo a ekonómiu a dostal sa až na dvor Márie Terézie, kde získal významné postavenie. Mal ohromný talent nadobúdať majetky a zveľaďovať ich. Bol obdivovateľom kultúry a architektúry. Dal postaviť nádherné paláce a kostoly. Jedným z najkrajších je kráľovský kaštieľ v Gödöllő. Ako vo svojom príhovore E. Szláviková povedala, na vyratúvanie jeho zásluh a pozoruhodného života nestačia hodiny. Potomkovia Slovákov a Nemcov, ktorých priviedol na svoje vyľudnené majetky, dodnes zachovávajú jeho pamiatku, spoločne so Spolkom kladú vence pri grófovej soche v parku kaštieľa v Gödöllő. Ani tohto roku tomu nebude inak, keď opäť pozvú na slávnosť predstaviteľov slovenských a nemeckých národnostných samospráv.

Absolventka vysokoškolského štúdia angličtiny a maďarčiny Barbara Káli-Rozmisová sa zahĺbila do skúmania očarujúcej korunovanej hlavy, kráľovnej Alžbety a napísala obsažnú knihu Kráľovná Alžbeta a Maďari – priateľstvo alebo láska. Publikácia na túto tému nie je jediná, ale svojim spôsobom jedinečná. Napísaná v románovom štýle je nielen plná nových faktov, ale je aj zážitkovým čítaním a nie náhodou sa stala Knihou roka 2022. O výsledkoch svojho bádania sa jej autorka podelila s poslucháčmi, ktorých upútala na niekoľko hodín.

Osobnosť „Sissi“ pravdepodobne najviac preslávil a spopularizoval rakúsky rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955, s herečkou Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe. Autorka sa chcela vo svojej reči venovať najmä obdobiu fašiangov v kaštieli v Gödöllő, v dobe, keď tam trávila čas bavorská princezná, ktorá sa narodila pred 185 rokmi a naučila sa od svojich maďarských dvorných dám po maďarsky. S nadšením hovorila aj o priateľskom vzťahu kráľovnej s Júliusom Andrássym, ktorý údajne nekomplikovala láska, ako trpela vo Viedni pod tlakom svojej svokry a matkinej sestry, cisárovnej, aj o tom, že najmä s dcérou Máriou Valériou mali blízky vzťah, koľko času venovala svojmu zdraviu a aký dôraz kládla na pestovanie svojej krásy. Barbara Káli-Rozmisová, ktorá sa pochválila slovenským pôvodom svojej starej mamy z Cinkoty, poďakovala za pomoc pri výbere fotografií zo súkromného archívu rodiny a za rady príslušníkovi maďarskej vetvy Habsburgovcov. Gróf János Seremetyeff-Papp so sebou na Cinkotu priniesol z Viedne aj pozlátenú krabičku – relikviu s pramienkom Alžbetiných vlasov.

V duchu fašiangov predstaviteľky Slovákov na Cinkote ponúkli účastníkov besedy vynikajúcimi šiškami, dokonca z nich každému aj pribalili na cestu.

-tre

Foto: autorka