18. a 19. augusta sa v Hrušove konal 26. ročník festivalu tradičnej kultúry Hontianska paráda. Na podujatie sa vydala početná skupina Čabanov pod vedením konateľky Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) Hajnalky Krajcsovicsovej a predsedu ČOS Michala Lászika. Vytýčili si za cieľ spoznávanie regiónu predkov čabianskych Slovákov, keďže jeden z prvých osadníkov bol práve zo susedných Čeloviec.

O znovuzaložení nášho mesta koluje veľa legiend. Jedna z nich vraví, že keď sa do Čaby pod vedením Jána Sekerku, Jakuba Valenta a Juraja Dunu dostali prví Slováci, zosadli z kočov, zaspievali s kňazom dva spevy z Tranoscia, aby napokon pokľakli a s hrdosťou vyhlásili: „Tu sa usadíme, tu sme doma.“

Zájazd sa začal 18. augusta. Najprv sme sa zastavili na hrade Modrý kameň, ktorý zohral významnú úlohu v boji proti Turkom. V tam inštalovanom múzeu sa návštevníci môžu zoznámiť s rodovou históriou Balassovcov, ktorí boli dlhé roky majiteľmi hradu, ich úlohou v stredovekom Uhorsku, a pozrieť si jedinečné múzeum bábok.

Nasledujúci deň sme sa vybrali na folklórny festival. Prvým, pre nás možno trochu nezvyčajným bolo, že organizátori na celý čas trvania festivalu uzavreli miesto jeho konania, kam bol vstup možný len s náramkom na ruke, ktorý slúži ako permanentka. Festival mal tri hlavné dejiská. Najväčší priestor bol v meste, kde boli ulice plné predajcov a nádvoria s rôznymi zábavami. Niektoré ponúkali miestne pochúťky, iné boli zamerané skôr na smädnejších návštevníkov. Ďalším miestom deja bol amfiteáter, kde sa počas dvoch dní nepretržite striedali predstavenia. Na lazoch sme mohli vidieť vystúpenia folklórnych skupín.

Hontiansku parádu tvorili popri predstaveniach na javisku aj ukážky roľníckej práce s obilím, pečenie chleba v tradičných kamenných peciach i tesárske a kamenárske práce. Mnoho z toho si mohli vyskúšať aj návštevníci. Jeden dvor bol venovaný ľudovému odevu, vďaka medzinárodnému projektu Party v 21. storočí. V amfiteátri sa prvý festivalový večer predstavil Umelecký súbor Lúčnica. Priestor dostali aj hrušovskí folkloristi a hostia z Oravy i iných regiónov a krajín. Prekrásne výstavy boli v Osvetárskom dvore, kde svoje umenie ukázali výrobcovia paličkovanej čipky. Ak mi dovolíte subjektívny názor, musím povedať, že celkovú atmosféru sa nedá opísať v jednom článku. Festival bol založený na bezprostrednom kontakte návštevníka s domácimi obyvateľmi vo dvoroch alebo pri ukážkach hospodárskych prác i s remeselníkmi a folkloristami z celého Slovenska.

Do Čaby sme sa vrátili na štátny sviatok plní krásnych zážitkov.

Bence Püski-Liker