Aj na tento rok vyšla obľúbená publikácia čabianskych a dolnozemských Slovákov, už po šesťdesiaty prvý raz. Hoci sa tento rok nebude konať jeho prezentácia, náš obľúbený kalendár je už k dispozícii v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. V tomto článku sa pokúsime o stručné predstavenie ročenky a urobíme malú upútavku pre potenciálnych čitateľov.

Čabiansky kalendár patrí medzi najobľúbenejšie ročenky Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Vznik tohto kalendára siaha do roka 1920, keď po dlhých rokoch bojov s uhorskou vrchnosťou evanjelický senior a šéfredaktor ročenky Ľudovít Žigmund Szeberényi dokázal vydať jeho prvé číslo. Po prvej svetovej vojne sa Slováci v Maďarsku izolovali od materskej cirkvi a od Slovákov v Rumunsku a Vojvodine. Prvá a dlhé roky jediná dobová publikácia v slovenskom jazyku mala preto v tom čase mimoriadny význam.

Ľ. Ž. Szeberényi, otec Čabianskeho kalendára, až do konca svojho životného poslania pokladal za veľmi dôležitú vec, aby sa staral o čabiansky evanjelický cirkevný zbor aj takou formou, že mu ponúkne možnosť vzdelávania a rozptýlenia v materinskom jazyku. Maďarská štátna moc ho však v týchto snahách nepretržite blokovala. Szeberényi sa nikdy nevzdal svojho cieľa a pri prvej možnej príležitosti vydal Čabiansky kalendár. A kedy sa mu táto príležitosť naskytla? Po stroskotaní Rakúsko-Uhorska okupovalo 26. apríla 1919 Békešskú Čabu Rumunské kráľovstvo (až do 20. marca 1920). Rumuni chceli získať sympatie „Čabänov“ a následne presvedčiť aj členov Dohody, že Čaba chce patriť k Veľkému Rumunsku. Tak dovolili Szeberényimu vydať kalendár. Pozorní čitatelia si mohli v pravom hornom rohu vydania všimnúť meno cenzora, ktorý sa volal Turiciu.

Vyše sto rokov po svojom prvom vydaní vychádza táto ročenka z roka na rok, ale jej ciele sa už s tými pôvodnými nestotožňujú. Čaba má dnes už celkom inú tvár: z jej ulíc zmizlo slovenské slovo. Čabianske rodiny už nie sú schopné mladej generácii odovzdávať slovenský jazyk. Väčšina obyvateľstva mesta sa dnes napriek svojmu slovenskému pôvodu hlási za Maďara. Teraz je i katolícka konfesia v prevahe. Vidíme, že sa Čaba a jej bývalá pevná cirkev stále mení, ako to v nekrológu na Szeberényiho prorokuje niekdajší čabiansky kňaz Michal Francisci: „Duch jeho pôsobiť bude, kým naša cirkev cirkvou a naša Čaba Čabou bude.“

„Čabiansky kalendár bol veľmi populárny medzi dvoma svetovými vojnami. Vychádzal v náklade desať tisíc výtlačkov a bol obľúbeným čítaním Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe a na okolí. V sedliackych rodinách sa uchovával ako poklad nad hlavným trámom v izbe, vedľa modlitebných kníh. Kalendár zohrával v živote rodín dôležitú úlohu. Čiastočne slúžil na vzdelávanie, poskytoval zábavu a poučenie, ale aj rady v oblasti poľnohospodárstva a vedenia domácnosti. Obsahoval aj humor, takže plne spĺňal kritériá klasického kalendára,“ povedal predseda Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) a zodpovedný vydavateľ ročenky Michal Lásik.

Cirkev vydávala kalendár nepretržite do roku 1948, potom nasledovala dlhá prestávka a v roku 1991 ho spoločne obnovili evanjelická cirkev, mestská samospráva a ČOS. Odvtedy opäť vychádza pravidelne. Konateľka ČOS a šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Hajnalka Krajčovičová nám prezradila, že na svete vychádza len šesť kalendárov v slovenskom jazyku. V dobe internetu musí plniť aj inú funkciu ako kedysi. ČOS sa tiež zamýšľala nad tým, ako zmodernizovať publikáciu, čo by malo byť jej obsahom? Okrem kalendárnej časti v tom tohtoročnom nájdeme články autorov zo Slovenska a Maďarska. Ako podotkla šéfredaktorka, obsahuje aj informácie o tom, čo sa udialo v uplynulom roku a aké sú ciele Čabanov na aktuálny rok. Autori dúfajú, že jedno z najobľúbenejších čítaní miestnej slovenskej komunity bude ešte dlho vychádzať. Prelistujme si spolu najnovšie číslo Čabianskeho kalendára 2024.

Kalendár obsahuje meniny podľa slovenského a maďarského kalendára. Na každý mesiac je aj strana, na ktorú si jeho majiteľ môže zapisovať dôležité udalosti a informácie, takže aj v súčasnosti môže slúžiť ako rodinná kronika. Na strane pre zápisky sa pri každom mesiaci nachádzajú vybrané fotky kútov mesta.

V úvode publikácie šéfredaktorka vymedzuje jeho tematiku, ktorou sú paralely. „Vyskytujú sa pri výročiach, v medziľudských vzťahoch alebo vyplývajú z číreho, jednoduchého slovného spojenia, resp. z viacvýznamovosti slov. Ale jedno ich spája. Dotyk slovenskej komunity čabianskeho chotára.“ Ako šéfredaktorka píše, každým krokom a dychom je naše mesto slovenské a všade môžeme objavovať odkazy našich slovenských predkov.

V článku Paralela v znamení tridsiatky autorka H. Krajčovičová poukazuje na významné udalosti, ktoré sa udiali pred tridsiatimi rokmi. Vznik samostatnej Slovenskej republiky priniesol radosť našim bratom v materskej krajine, ale aj Slovákom v Maďarsku. Ale nielen radosť, ale aj práva, lebo od tých čias fungujú slovenské samosprávy, čo má v Békešskej Čabe mimoriadny význam. Prístupný je Slovenský oblastný dom, kde v roku 2006 odovzdali Áchimovu sieň, ktorá odvtedy slúži miestnej slovenskej komunite. Autorka v článku ďalej vymenúva inštitúcie, ktoré fungujú v meste. „Ale nezabúdajme, že spoločenský systém Slovákov v Maďarsku stojí na viacerých pilieroch. [...] A keď sme pri spoločenstve, do nášho čabianskeho regiónu patrí osada obývaná Slovákmi, ktorá oslavuje 30. výročie svojej samostatnosti.“ Tou je dedina Čabasabadi.

O tridsaťročnom národnostnom zákone a jeho modifikovaní si môžeme prečítať článok parlamentného hovorcu Slovákov v Maďarsku Antona Paulika.

Potom nasleduje článok M. Lásika Rok 1848 – rok nádejí a sklamaní, v ktorom autor poskytuje analýzu Aprílových zákonov – prvej ústavy občianskeho Uhorska a Žiadostí slovenského národa – koncepcie moderného, demokratického národa v rámci Uhorska. „Históriu pochopíme len v tom prípade, ak sme schopní nasadiť si okuliare danej doby. Len vtedy pochopíme, že v toku dejín nie je nič čierno-biele, pochopíme záujmy, motívy a podnety hlavných aktérov, spoločenských vrstiev,“ píše.

Málokto vie že Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe bol v minulosti budovou tlačiarne Povázsayovcov, ktorí tlačili aj slovenské texty v našej metropole. V roku 2023 sme oslavovali 150 výročie čabianskeho tlačiarstva. O slávnej minulosti povázsayovskej tlačiarne napísal miestny historik a bývalý tlačiar Belo Gécs.

Kalendár obsahuje aj zaujímavý článok Ondreja Kiszelya, ktorý pod názvom Nič, iba spievať! ... z Tranoscia opisuje význam Tranovského kancionála v živote našich predkov a dnešnej slovenskej evanjelickej cirkvi. Na storočnicu slovenského spevníka Čabanov sme spomínali aj my na stránkach Ľudových novín. „Slovenskí predkovia naši dobre vedeli, na čo my už pomaličky zabúdame, totiž o Tranosciu nie písať načim, alebo všelijaké konferencie organizovať o jeho význame, ale spievať z neho...“

Nájdete tu aj článok o čabianskom učiteľovi a maliarovi Ladislavovi Mazánovi z pera Bertalana Bertóka.

Kalendár obsahuje dlhý a zaujímavý článok k životnému jubileu bývalej učiteľky slovenskej školy Anny Korčokovej Vargovej.

Brigitta Bálintová Gruberová položila na papier spomienku na svoju čabiansku „Mamušku“ – prababičku.

Posledné stránky ročenky ponúkajú čitateľom recepty na všedné i slávnostné dni a kroniku udalostí a akcií v Čabe a jej okolí.

Bence Püski-Liker

Foto: autor