Po štvorročnej prestávke sa v Šóškúte neďaleko Budapešti na pozvanie tamojšej slovenskej samosprávy opäť stretli šikovné gazdinky a jeden šikovný mladý muž, aby do súťaže upiekli vychýrenú lahôdku, šóškútske trubelky. Festival sa konal 10. februára.

Okrem súťaže o najautentickejšie, najvydarenejšie, najkrajšie a najlepšie pečivo, ktoré hodnotila porota už od 14.00, v telocvični Základnej a umeleckej školy K. Andreettiho sa už od skorého popoludnia schádzali fanúšikovia typickej šóškútskej dobroty. Než by však porota bola vyhlásila víťazov, diváci sa mohli potešiť dychovej hudbe, spevu ľudových piesní a folklórnemu vystúpeniu populárnych miestnych a hosťujúcich telies.

Program moderovala učiteľka miestnej školy Terézia Kovácsová Pečenková, ktorá sa zhostila úlohy „hostiteľky“ dňa na mimoriadne vysokej úrovni. Na začiatku programu nielen uviedla Mládežnícky dychový orchester, ale v mene prítomných zablahoželala dirigentovi dychovky Sándorovi Kaszásovi, ktorý prednedávnom získal Celoštátnu cenu národnostného šéfdirigenta. Na úvod programu privítala hostí predsedníčka slovenského voleného zboru. Nikoleta Patocskaiová poukázala na to, že organizátori najprv museli čakať až utíchnu dozvuky epidémie, aby sa aj ľudia chceli zúčastňovať spoločenských akcií. „Teraz nastal ten čas, keď môžeme oslavovať oprávnene populárny šóškútsky dezert. 16 súťažiacich prinieslo svoje výtvory, aby sa zúčastnili zápolenia, čia trubelka je najkrajšia, najchutnejšia a dokonalá v duchu pravej šóškútskej chuti,“ povedala predsedníčka samosprávy. Dodala tiež, že sa svedomite pripravovali niekoľko mesiacov, aby akcia nadobudla správny rozmer, aby prišli vystupovať muzikanti, speváci aj tanečníci. Konštatovala však, že sa oplatilo vynaložiť úsilie pre úspech podujatia, veď prišli nielen zvolení predstavitelia miestnych Slovákov, ale aj súťažiaci priniesli svoje trubelky a prišli ďalší miestni obyvatelia, aby spoločne zachovávali tradície pôvodného slovenského obyvateľstva. Ako pre Ľudové noviny prezradila Nikoleta Patocskaiová, do súťaže sa už zapojili aj také „cukrárky“, ktoré síce nepochádzajú zo Šóškútu, ale tam žijú a zamilovali si trubičky zo sadlového lístkového cesta plnené jemnučkým vareným žĺtkovým krémom. Nielen ich maškrtia, ale naučili sa ich aj pripravovať. Pôvodom miestne „trubelkárky“ považovali za svoju česť prihlásiť sa do súťaže. Viaceré z nich už neraz zabojovali o dôstojné umiestnenie, viaceré si cenu odniesli niekoľkokrát. Trofej, pekne vypracovaný putovný pohár, však zakaždým zostala v Šóškúte.

Pôvodný nápad a recept vymyslela pani Pátrovicsová, ako ju všetci spomínajú teta Bábi. V čase zimných zakáľačiek mali gazdinky k dispozícii bravčové sadlo, ktoré zapracovali do lístkového cesta. Trubičky natáčali na vysušené a očistené šúľky kukurice. Neskôr, keď sa už z niekdajšieho Československa dali priviezť kovové formičky na trubičky, kukuričné šúľky upadli do zabudnutia. Sadlové lístkové cesto skrývalo niekoľko zradných momentov. Bravčové sadlo mohlo pochádzať od brava, ktorý páchol kančinou, prípadne pridlho čakalo v mrazničke na svoje upotrebenie. Ani jedno, ani druhé neprospieva kvalite trubičiek. Spracovanie tukového a vodového cesta vyžaduje šikovnosť a rýchlosť, ba ani v kuchyni nesmie byť priteplo. Kým cesto odpočíva a čaká na upečenie, gazdinka musí pripraviť krém. Nie však len tak „nafriško“ z pudingu. Varenie žĺtkového krému tiež vyžaduje zručnosť, aby sa žĺtky nezrazili, aby múka nevytvorila hrčky, aby našľahaný tuk nenarobil galibu. Preto je vraj lepšie namiesto masla zašľahať margarín. Keď človek chce urobiť všetko správne, nemôže začať piecť na sobotu v piatok. Gazdinky, ktoré sa pre túto slávnu chvíľu stali cukrárkami, mali o robotu postarané na celý týždeň. Trubelky, toto pracné, ale lahodné huncútstvo, vyžadujú svoj čas aj na správne zmäknutie. Toto všetko sledovala 5-členná porota, v ktorej bola prítomná aj mnohoročná víťazka súťaže Anna Monostoriová, starosta obce odchovaný na šóškútskej delikatese Ferenc König, ba aj v ochutnávaní osvedčená členka slovenskej samosprávy v Tárnoku Katarína Élőová. Názor poroty buď posilňovali, buď deformovali ešte dvaja „kibici“, jeden zo Slovenského klubu a moja maličkosť – z médií.

Čo sa dialo v zákulisí

Kto už piekol trubelky, ten vie, na čo sa súťažiaci podujali. Kto už bol v porote, akejkoľvek, je spočiatku asi poctený. Potom bojuje so zodpovednosťou za závažnosť svojho rozhodnutia. V ďalšom kroku možno aj ľutuje, prečo sa len na túto úlohu podujal, lebo porota má vždy ťažkú úlohu! Buď preto, lebo sú všetci alebo väčšina súťažiacich veľmi dobrí alebo sú všetci či väčšina mizerní. Určite nikdy nie sú výkony tak rozdelené, aby ste spokojne mohli na prvý, ba aj na druhý pohľad spravodlivo a čestne rozdeliť prvé tri ceny. Niektoré trubelky mali dokonalý tvar, ale vnútri surové cesto, niektoré mali krásne navrstvené cesto, ale krém mal nedostatky, niektoré boli pridlhé, iné prikrátke. Každopádne po degustácii 16 vzoriek, k čomu výdatne asistovala dcéra Kataríny Élőovej Anna, porota udelila tri ceny. Prvé miesto a putovný pohár si domov odniesla Marta Czigányiková, druhú cenu získali Zuzana Nagyová a Estera Csadiová a tretiu Ilona Lukácsová. Mimoriadnu cenu si opäť vyslúžil jediný muž pretekárskeho poľa Martin Bálint.

Na záver si aj diváci pochutnali

Medzi blokmi kultúrneho programu moderátorka podrobne porozprávala, čo bolo úlohou poroty. Prezradila, že meno každého súťažiaceho sa dostalo do obálky s číslom a číslo na kartičke sa dostalo na tanier so súťažnou vzorkou, ktorú odovzdal. Porota najprv udeľovala body za zovňajšok, potom hodnotila obsah a celkový dojem. Preto dostala každá vzorka 3 hodnotenia od 0 po 20 bodov. Body sumarizovali a pomocníci samosprávy pod vedením členky slovenského zboru Gabriely Mrázovej pripravili diplomy na vyhlásenie víťazov. Zatiaľ sa na javisku vystriedali s muzikantmi Mládežníckeho dychového orchestra členovia speváckej skupiny Hajtóka/Chlopňa z Tárnoku a tanečníci šóškútskej skupiny na zachovávanie ľudových tradícií Večernica.

Po vystúpení spevákov a tanečníkov nasledovalo vyhlásenie víťazov. Šampiónky prevzali od starostu krásne porcelánové čajové servisy. Všetci účastníci dostali po knižke z našej vydavateľskej dielne Slovenská kuchyňa.

Slávnostné chvíle pokračovali koncertom dychovky. Nálada bola natoľko dobrá, atmosféra taká uvoľnená, že sa mnohí z radov divákov i spomedzi dovtedy vystupujúcich účastníkov programu pustili do tanca. Záverečným bodom sobotňajšieho večera bola ochutnávka trubeliek. Kto dovtedy nevedel, ako chutia šóškútske trubelky, mohol sa presvedčiť, že nie sú diétne, ale stoja za hriech.

Erika Trenková

Foto: autorka