Akademický maliar slovenského pôvodu Juraj Ezüst sa narodil v roku 1935 v Békešskej Čabe ako syn tesára a krajčírky. V rodnom meste navštevoval hodiny kreslenia v ateliéri maliara Jozefa Mokosa, neskôr na Vysokej škole pedagogickej v Jágri bol študentom Jánosa Jakubu.

Diplom získal na Maďarskej vysokej škole výtvarného umenia. Od roku 1971 žil v Budapešti. Popri umeleckej tvorbe sa venoval aj pedagogickej práci, učil viac desaťročí, medzi inými na budínskom Gymnáziu Ferenca Toldyho. V Békešskej Čabe založil nadáciu, ktorá poskytovala umelecké štipendiá talentovaným žiakom.

Vo svojej tvorbe bol Juraj Ezüst pokračovateľom dolnozemských tradícií, k svojim maľbám čerpal námet z každodenného života, predovšetkým z dolnozemského kraja a tradičnej kultúry. Neskôr však, vďaka študijným pobytom v rôznych krajinách sveta a nadobudnutým skúsenostiam, v jeho tvorbe badať aj iné vplyvy. Historička umenia Mária Egriová túto etapu Ezüstovej tvorby nazvala ľudovým surrealizmom. „To je tá zem, na ktorej stojím pevne nohami. Číry svet farieb a foriem ľudového umenia a jedinečná atmosféra Veľkej uhorskej nížiny determinovali moju logiku vytvárania obrazov,“ to je ars poetica dolnozemského umelca. Pritom vo svojich dielach, hlavne na obrazoch a sochách s urbánnou tematikou experimentoval s rôznymi umeleckými smermi a technikami. Odborníci pokladajú za výnimočné jeho portréty umelcov, predovšetkým Györgya Faludyho, Andrása Sütőa a Menyhérta Tótha. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia mal nespočetné individuálne i skupinové výstavy v Maďarsku aj zahraničí. V roku 1992 ako prvý umelec z Maďarska vystavoval svoje diela v Paláci Európy v Štrasburgu, kým v roku 1995 prezentovali jeho maľby v sídle Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve. Jeho tvorbu predstavujú aj viaceré publikácie a televízne portréty. Jeho maľby sa nachádzajú vo významných verejných muzeálnych inštitúciách, napr. v Maďarskej národnej galérii, Múzeu M. Munkácsyho v Békešskej Čabe, aj v domácich a zahraničných súkromných zbierkach. Koncom deväťdesiatych rokov bol iniciátorom a vodcom medzinárodného plenéru v XII. obvode Budapešti. Tvorbu J. Ezüsta uznali početnými vyznamenaniami, pamätnou plaketou Munkácsyho, pamätnou mincou Medgyessyho, plaketou mesta Nagymaros, cenou Celoštátneho bienále portrétov a v roku 2003 bol vyznamenaný Rytierskym krížom Maďarskej republiky.

Juraj Ezüst nikdy nezaprel svoj slovenský pôvod a nezabudol na svoje rodné mesto, zároveň sa podieľal na pestovaní slovensko-maďarských kultúrnych stykov, zohrával významnú úlohu pri vytvorení Maďarskej galérie v Dunajskej Strede, ako aj pri založení zbierky Slovenskej galérie v Békešskej Čabe. Bol iniciátorom medzinárodnej spolupráce Slovenskej umeleckej besedy a umeleckej besedy Békéstáj. Jeho rodné mesto mu k 70. narodeninám usporiadalo retrospektívnu výstavu v Múzeu M. Munkácsyho a od vtedajšieho primátora Jánosa Papa dostal strieborné hodinky (z otcovej strany sa rodina pôvodne volala Strieborná). V tom istom roku (2005) vedúca Slovenskej redakcie Maďarskej televízie Domovina Zuzana Antalová vyhrala 3. miesto na prehliadke národnostných filmov práve s portrétom Juraja Ezüsta s názvom Strieborný vek. Výtvarník aj na filmovom plátne, podobne ako v roku 2007 v slovenskom čísle časopisu Napút, sa okrem svojej tvorby úprimne vyznáva aj o úlohe jazyka, tradícií, spolupatričnosti v záchrane národnostnej komunity. V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Zoltán Gy. Ezüst ako umelecký grafik. Uznávaný Čaban stál aj pri zrode prvého obvodného slovenského voleného zboru v Budapešti v XII. obvode a aktívne sa zúčastňoval spoločenského diania Slovákov v hlavnom meste.

Zomrel 21. júna 2017 v Budapešti.

Foto: archív, BékésWiki