V Bartókovom hudobnom dome v XVII. obvode Budapešti sa konalo podujatie, na ktorom pookriali naše duše. Po 107 rokoch od pôvodnej premiéry predviedol Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena dielo svetoznámeho zberateľa Bélu Bartóka „Štyri slovenské ľudové piesne”.

Na úvod historik a miestopisec Andor Schmal predniesol prednášku, z ktorej sa účastníci dozvedeli, že skladateľ v tomto dome žil a tvoril v rokoch 1911 – 1920. Prednášajúci tiež poukázal na to, že slovenská komunita v Kerestúre mohla ovplyvniť skladateľovu zbierku slovenských ľudových piesní v Zvolenskej župe v roku 1915.

Dielo vzniklo v roku 1916 a jeho pôvodný názov bol „Štyri ľudové piesne pre miešaný zbor so sprievodom klavíra”. Pôvodným jazykom skladby bola slovenčina. Keďže Bartóka pozval dirigent opery Emil Lichtenberg, aby ju uviedol na charitatívnom koncerte 5. januára 1917, bola predstavená s maďarským textom od Wandy Gleiman, v podaní zboru Emila Lichtenberga.

Podujatie, ktoré sa uskutočnilo koncom mája, bolo splnením dvadsaťročného sna. Dlho sme o tom hovorili so zbormajsterkou Ozveny Evou Gácsiovou a bývalou slovenskou poslankyňou v Kerestúre Alžbetou Derczbachovou. Úspešné podujatie sa uskutočnilo vďaka dlhodobým konzultáciám medzi speváckym zborom Ozvena, Bartókovým hudobným domom a Slovenskou samosprávou XVIII. obvodu Budapešti. Zbor spieval pod taktovkou dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa a na klavíri ho sprevádzal János Bacsi.

Prvé dve ľudové piesne predniesli sólisti Orsolya Ambrus – soprán, Melinda Tolnay – alt, Ádám Balázs Galambos – tenor a János Nádasdi – bas. Prvá je svadobná pieseň, rozlúčka nevesty s matkou, zatiaľ čo druhá zavedie poslucháča do prírody, spievala sa pri zbere sena. Tretia a štvrtá sú veselé piesne: „Chceli by ste jesť a piť” a „Nech zaznejú rohy”. V tomto diele Bartók predstavil atmosféru roľníckeho sveta, ktorú objavoval na svojich cestách po vidieku.

János Bacsi predniesol klavírne úpravy ľudových piesní. Potom nasledoval výber z Bartókového diela „Osem maďarských ľudových piesní” v podaní sopránovej sólistky Orsolye Ambrusovej, na klavíri ju sprevádzal J. Bacsi.

Zbor zaspieval dve piesne zo Slovenska a tri ľudové piesne z Békešskej župy, upravené pre Ozvenu jej prvým dirigentom Jánom Šutinským. Potom zazneli dve skladby Leoša Janáčka – ľudové piesne z Moravy.

„Tri slovenské ľudové piesne” pre zbor napísal na základe Bartókovej zbierky nedávno zosnulý dirigent Ozveny Péter Pálinkás.

Na koncerte bol prítomný skladateľ Miklós Csemiczky a bol milo prekvapený, že zaznelo aj jeho dielo „Päť slovenských ľudových piesní”, pri písaní ktorého sa inšpiroval piesňami z Kerestúra.

Na záver by sme sa chceli poďakovať opernej speváčke Jutte Bokorovej, riaditeľke Bartókovho hudobného domu, za toto nádherné popoludnie.

Peter Bakos (ef)

Foto: Tibor Lantos