Meno „tety Gizky”, alebo „Gizi néni”, pretože takto familiárne ju s obľubou oslovovali nielen Mlynčania a jej priatelia pod Pilíšom, ale aj Slováci vo všetkých slovenských prostrediach v Maďarsku, kam prenikol jej spev, sa stalo symbolom úprimnosti, bezprostrednosti a oddanosti rešpektovanej a obdivuhodnej ženy.

Pretože Gizela Molnárová rodená Fuhlová snúbila v sebe, vo svojej ľudskej, tvorivo-umeleckej a charizmatickej dimenzii viac ako iba vzťah k ľudovej piesni. Skrze ňu sme vnímali odhodlanie uchovávať a ďalej šíriť krásu slovenských ľudových hudobných a folklórnych tradícií pod Pilíšom.

Gizela Molnárová Fuhlová sa narodila v Mlynkoch v roku 1932. Po ukončení strednej školy nastúpila do novozaloženého slovenského učiteľského ústavu v Budapešti, kde od októbra 1949 spolu s ostatnými nádejnými učiteľmi spoznávala hlavné mesto, merala cestu z internátu do školy. Po ukončení štúdií začala učiteľskú dráhu na Dolnej zemi v Slovenskom Komlóši. Na rovinu si ale nedokázala zvyknúť. Pilíšske hory jej totiž prirástli k srdcu a keď ich nevidela, cnelo sa jej za nimi. V komlóšskej slovenskej škole vydržala dva a pol mesiaca, potom sa vrátila späť do Mlynkov, ktoré už neopustila.

V rodnej obci vyučovala slovenčinu viac ako štyridsať rokov. Počas svojej pedagogickej činnosti motivovala generácie mladých ľudí k vrúcnemu vzťahu k slovenskej ľudovej piesni. Desaťročia viedla školský spevokol, s ktorým dosiahla pekné úspechy. Je jednou zo zakladateliek Pávieho krúžku v Mlynkoch, v ktorom nepretržite spievala vyše 50 rokov. Lásku k ľudovým piesňam zdedila od matky, ktorá si vraj pri práci neustále pospevovala.

Od založenia pávieho krúžku mu udávala tón. Ona začínala spievať na javisku, ona nacvičovala s kolegami nové piesne. Páví krúžok je zároveň aj jadrom mlynskej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku. Jeho členovia sú pri všetkých obecných podujatiach, pomáhajú, pripravujú, pečú, hostia a spievajú.

Gizela Molnárová bola tiež hybnou silou spevokolu Pilíš, v ktorom spievajú nadšenci a ochrancovia slovenských ľudových tradícií z troch pilíšskych obcí: Mlynkov, Čívu a Santova. Všetky jej aktivity boli späté nielen s rodnými Mlynkami, ale aj so Zväzom Slovákov v Maďarsku, veď bola pri jeho zakladaní a dlhé roky vedúcou mlynskej pobočky. Po vzniku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) v roku 1995 sa stala členkou kuratória Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, kde počas troch volebných cyklov veľmi úspešne presadzovala záujmy Slovákov v Maďarsku.

Pracovala neúnavne za našu národnosť. Jej kapustníky pozná hádam každý, kto aspoň raz zavítal na veľvyslanectvo SR v Budapešti, na podujatie ZSM Slovenská gazdinka.

Jej práci vyjadrili uznanie viacerými významnými oceneniami. V roku 1994 cenou za činnosť vykonanú v prospech národností žijúcich v Maďarsku, v roku 1996 Strieborným stupňom Rytierskeho rádu Maďarskej republiky. Valné zhromaždenie CSSM jej v roku 2002 udelilo vyznamenanie Za našu národnosť, Zväz Slovákov v Maďarsku v roku 2004 Za slovenskú národnosť. Hrdá bola aj na tituly Čestný občan Mlynkov a Blatného, spriatelenej obce na Slovensku.

Gizela Molnárová sa stala v r. 2015 držiteľkou prestížnej ceny Pro Renovanda Culturae Minoritatum za jej mimoriadny prínos v oblasti vzdelávania a kultúry, za zachovávanie a posilňovanie slovenskej identity, za mnohostrannú osvetovú prácu v prospech slovenskej národnosti v Maďarsku a za osobný prínos k uchovaniu kultúrneho a duchovného dedičstva predkov, popularizácii slovenskej ľudovej piesne v Pilíši, ako aj za príkladný vklad pri organizovaní spolkovej a folklórnej činnosti a podiel na upevňovaní národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov a ich vzťahov s väčšinovým národom v Maďarsku.

Na jej pamiatku založil ZSM cenu, ktorá je udeľovaná v celoštátnom kole súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Cenu Gizely Molnárovej môžu získať mladé talenty, ktoré najviac zaujmú porotu výberom piesní a svojím prejavom.