Oslava gastronómie, dychovej hudby, tanca a viery v jednom programe

Písal sa rok 2006 keď sa dalo dokopy zopár nadšencov a zvolili Slovenskú samosprávu v Šóškúte. O rok neskôr už kapustníkmi voňalo nádvorie základnej školy. Kapustníkový festival sa stal vyhľadávaným programom blízkeho i ďalekého okolia. Každý chcel dopredu vedieť jeho termín, aby si mohol pozvať rodinu na návštevu hoci i z druhého konca Maďarska, alebo zo zahraničia na Kapustníkový víkend plný tanca, hudby a dobrého jedla. Dvakrát sme sa otočili a už sme oslavovali 10-ročné jubileum. Všetko išlo ako po masle, až kým pandémia neprepísala scenár života. Z núdze – veď do školy bol toho času cudzím vstup zakázaný – sa spojili dva úspešné programy. Bolo to síce racionálne rozhodnutie, ale koncom prvého fúziového podujatia sme už vedeli, že sa rodí nová tradícia. Tak sa mohlo stať, že na odpustovú sobotu sedembolestnej Panny Márie (7. septembra) sa konal na nádvorí Domu hudby Mládežníckej dychovej kapely v Šóškúte už 5. PolKapustník. Organizátorom podujatia, popri dychovej kapele bola miestna Slovenská samospráva a hosťom Pilíšska kapela zo Santova. Po prvom hudobno-tanečnom bloku predsedníčka slovenského voleného zboru Nikolett Patocskaiová spolu s dirigentom dychovky Sándorom Kaszásom privítali hostí.

Do gastronomickej súťaže sa prihlásilo štrnásť pekárov s rozličnými kapustníkmi. Vďaka slovenským kuchárkam s receptami tradičného kapustníka šóškútskych kuchýň, všetky dobroty vyhoveli požiadavkám publika i poroty.

Tanečníci súboru Večernica zatancovali tance Frajerka a Šóškútsku polku a pozvali do tanca každého, od najmenších až po menej motorných. V Slovenskej kreatívnej remeselníckej dielni si našli zábavu deti pri omaľovánkach a navliekaní korálok.

Po prvej časti programu sa dostali na pódium hudobníci Pilíšskej kapely zo Santova. Vedúci kapely Zoltán Molnár pozdravil hostí, predstavil muzikantov a samozrejme aj speváčky Mirku Záhumenskú a Ľubicu Špačkovú z Bratislavy, ktoré nám zaspievali najhranejšie slovenské hity dychovej hudby.

Aj počasie bolo priaznivé, ani neviem čo by sme si ešte mohli priať. Asi iba toľko. Bez PolKapustníka by bol svet chudobnejší. Uvidíme sa o rok? Dúfam, že áno!

(ik)

Foto: autorka