Cesta z doby predinternetovej k totálnej online dostupnosti
Pred 67 rokmi sa v rádiách na celom svete ozvalo zapípanie Sputnika 1. Prvá umelá družica Zeme bola vypustená na obežnú dráhu 4. októbra 1957 a práve v ten istý deň vyšlo prvé číslo Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku.
Vzhľadom na tento významný dátum vyhlásila v roku 2001 Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) 4. október za Deň slovenských novinárov v Maďarsku, ktorý sa najprv oslavoval sporadicky, ale od roku 2015 sa na pozvanie Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o., redakcie Ľudových novín a CSSM už deviaty raz stretli súčasní a bývalí novinári, redaktori ale aj externisti všetkých slovenských médií na slávnostnom pracovnom obede v Budapešti. Na stretnutí si pripomenuli okrúhle jubileum dvoch médií; 50. výročie svojho fungovania oslávila 1. apríla redakcia Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu a tým aj relácia V materinskom jazyku, kým internetová forma Ľudových novín, portál www.luno.hu sa na svetovej sieti objavila pred 20 rokmi.
Šéfredaktorka Ľudových novín a hostiteľka Eva Fábiánová sa ujala slova a privítala prítomných bývalých šéfov nášho týždenníka Alžbetu Hollerovú Račkovú, Ivett Körtvélyesiovú, Zoltána Bárkányiho a Imricha Fuhla, externého spolupracovníka a parlamentného hovorcu Antona Paulika a, samozrejme, najcennejších spolupracovníkov, dopisovateľov, bez ktorých by noviny boli menej pestré, veď oni si popri svojej práci nájdu čas, aby informovali čitateľov týždenníka o dianí v ich komunite. Potom sa ujala slova A. Hollerová Račková, ktorá poďakovala kolegom „najkrajšieho povolania“, ktorí zviditeľňujú život Slovákov v Maďarsku a snažia sa byť všade, kde sa len dá. Práca je to síce prekrásna, ale platy v inštitúciách CSSM nie sú konkurencieschopné, preto túto problematiku bude musieť riešiť Valné zhromaždenie samosprávy. Na záver ešte dodala, že napriek nevhodným podmienkam je nesmierne rada, že okrem Hlasu ľudu v Srbsku, iba Ľudové noviny vychádzajú v nezmenenej periodicite a týždenne informujú mimo Slovenska po slovensky svojich čitateľov už viac ako 60 rokov.
Anton Paulik prišiel na stretnutie s dobrou správou, že tentokrát nebude kritizovať, hoci je to vyslovene jeho zvykom, a uznal, že redakcia v uplynulom „volebnom“ roku očividne dobre pracovala. (K jeho optimistickej nálade prispel aj fakt, že sa práve v ten deň stal starým otcom. Gratulujeme!) Poďakoval novinárom za informovanie o systéme a priebehu volieb, ktoré vypracovala pracovná skupina celoštátnych národnostných samospráv spolu s národnostným parlamentným výborom, ale vyslovil aj nespokojnosť, že v elektronických médiách nemali kandidáti možnosť prediskutovať svoje programy. Nakoniec poprial redakcii veľa síl, aby vedela demokraticky informovať o tom, čo sa deje v CSSM a v celej krajine a podľa možnosti aj v zahraničí, veď najdôležitejšou úlohou médií je sprostredkovať informácie, čo sa najlepšie darí práve týždenníku, veď vďaka webovej stránke nie sú jeho tvorcovia priestorovo ani časovo obmedzení, ako napr. Domovina alebo V materinskom jazyku. A. Paulik vyslovil nádej, že spolupráca so slovenskými národnostnými samosprávami, ktorých je teraz 115, bude aj naďalej dobrá, ale vyslovil svoje počudovanie nad tým, že v hlavnom meste vzniklo 6 nových obvodných samospráv, ktorých činnosť bude so záujmom sledovať.
O začiatkoch webovej stránky www.luno.hu hovoril jej zakladateľ Imrich Fuhl a o súčasnosti a budúcnosti šéfredaktorka Eva Fábiánová.
„Mali by sme spomínať na budúcnosť, a to je také niečo, ako keby sme plánovali minulosť – totiž pre mňa luno.hu nikdy neznamenalo minulosť, veď bolo zriadené pre budúcnosť,“ načrtol svoje myšlienky I. Fuhl. Vo svojej prednáške spomenul na začiatky digitalizácie novín, ako pomaly prechádzali z klasických písacích strojoch na elektronické v 80. rokoch minulého storočia, potom prišli faxové prístroje, prvé počítače, skenery, internet, mobilné telefóny a teraz už máme celý svet na dosah 24 hodín denne (možno ten svet má v hrsti nás). Podľa kultúrno-sociologického hľadiska sa užívatelia súčasných médií delia generačne na 4 skupiny. Skupinu A tvoria tí, čo nemali televíziu keď sa narodili, B sú tí, ktorí nemali počítač, keď sa narodili, užívatelia skupiny C nemali internet, keď sa narodili, a všetko sa museli postupne naučiť. V súčasnosti už dorástla generácia D, ktorá nevie o čom hovoria ich kolegovia a rodinný príslušníci zo skupín A, B, C. Správy vytvárané skupinami A, B a C sú pre mladých ťažko stráviteľné.
Inšpirácia na založenie internetovej platformy prišla od Attilu Várfalviho, ktorý je otcom prvej interetnickej-multikultúrnej stránky v Maďarsku EtnoNet. Technické podmienky spustenia portálu pripravil Laco Zelles, ktorý okrem online médií vytvoril webovú stránku aj pre CSSM, a pre Chorvátov vypracoval technické podmienky internetového rádia. Pri zrode a pri začiatkoch pomáhali Laco Zelles, Eva Fábiánová a Vlasta Zsákaiová Držíková. Hneď po prvom mesiaci sa zistilo, že čítanosť portálu je väčšia než čítanosť tlačenej verzie týždenníka. Stránka www.luno.hu bola prvá medzi národnosťami v Maďarsku, ale aj medzi zahraničnými Slovákmi. Asi netreba pripomínať jej výhody, že oproti tlačenej verzii nezáležalo na rozsahu, denne bola dvakrát aktualizovaná, chyby sa opravovali postupne a čitatelia si ju mohli prečítať všade vo svete. Malo to prínos aj v posilňovaní identity a jazyka a zviditeľňovaní života Slovákov v Maďarsku doma aj v zahraničí. Bola to platforma perspektívy, experimentu a sebarealizácie. Spočiatku ju spravovali redaktori vo svojom voľnom čase, dnes to už je samostatné remeslo, totiž neustála pohotová aktualizácia a spracovanie údajov a informácií je práca na plný úväzok, a je to iné, ako klasická žurnalistika. Na záver I. Fuhl ešte pripomenul dôležitosť archívu, možnosť vyhľadávania a monitorovanie maďarskej a slovenskej tlače. Podľa jeho slov dodnes chýba možnosť moderovaného diskusného fóra, ale túto funkciu už dávno prebrali sociálne siete, možno ani netreba nad tým polemizovať. Portál zostal „dvojrozmerný“, nepodarilo sa obohatiť príspevky audio a video nahrávkami, redaktori totiž nemajú voľnú kapacitu ani technické podmienky na to, aby nahrávali, strihali a titulkovali svoje materiály, veď aj to je samostatné remeslo. Možnosť spustenia internetového rozhlasu a televízie síce existuje, podobne ako u Chorvátov, ale samozrejme na to by sme potrebovali finančné investície. „Zo začiatku sa vynorila otázka, že ak má portál toľko výhod a ešte je aj zadarmo, či neklesne počet predplatiteľov, ale obavy sa nesplnili, náklad týždenníka neklesol,” dodal na záver I. Fuhl.
Po príspevku o histórii nasledovala prednáška o súčasnosti. Možnosti online priestoru sa v posledných 5 rokoch zviacnásobili, a okrem Facebooku (FB) môžete nájsť náš týždenník aj na Instagrame a na TikToku. A keďže spravovanie a redigovanie portálu je samostatné remeslo, tak zrejme netreba vysvetľovať, že vytvárať príspevky na sociálne siete je aj generačne iné ako klasická žurnalistika, preto by bolo dobré osloviť mladú generáciu. Najväčšiu sledovanosť zo všetkých platforiem má FB, kde sú zdieľané všetky články z webovej stránky, uverejňujú sa aktuality zo života Slovákov a zo slovenského sveta. Na FB sa vytvárajú vlastné materiály, ako napr.: Z domoviny, Nárečový slovník, Foto dňa, Pranostiky, alebo periodické obsahy ako mesiac lásky; mesiac čítania; deň poézie v spolupráci so Slovenským divadlom Vertigo; súťaže – napr. selfie s novinami; adventný kalendár; alebo naposledy sprievodca k národnostným voľbám. Cítime potrebu aktuálnych multimediálnych príbehov, videí a živých prenosov z podujatí, ale momentálne nie sú na to ani personálne ani finančné podmienky, ako to už naznačil aj vydavateľ týždenníka, ale napriek tomu je v pláne odštartovanie rubriky Krátke správy zo života Slovákov v spolupráci korešpondentmi.
Myšlienka, nech je akokoľvek zaujímavá alebo dôležitá, bez finančnej a odbornej podpory zostáva len snom. Minulosť už nezmeníme, ale ani budúcnosť neovplyvníme, ak neinvestujeme do súčasnosti, ktorú žijeme teraz. Dúfajme, že sa financie na investíciu do aktuálneho života nájdu.
(ik)
Foto: Zlatko Papuček