Posledný októbrový víkend v Békešskej Čabe hovorilo všetko o čabianskej klobáse. Do mesta prišiel ohromný počet hostí na tradičný a obľúbený Klobásový festival. V Dome slovenskej kultúry už od štvrtka začali chystať usilovné ruky nádvorie, aby v sobotu ráno, 26. októbra, mohli organizovať svoje akcie Čabiansky jarmok a Klobasiádu, ktoré sa konajú pod hlavičkou Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) a miestnej slovenskej samosprávy. K úspechu podujatia prispeli i Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku a mesto.

Nie div, že ľudia už veľmi čakali tzv. Jarmok, veď býva spravidla v septembri, ale v tomto roku nám počasie nebolo priaznivo naklonené, a tak, hoci bolo všetko pripravené, organizátori ho presunuli na dátum Klobasiády. A nebola to zlá myšlienka, veď celý deň svietilo slnko, bolo nádherné „babie leto“.

Už o desiatej bolo nádvorie Domu slovenskej kultúry plné ľudí, ktorí prišli nielen z Békešskej Čaby, ale aj z okolitých miest a obcí (Medeš, Elek, Čabasabadi, Kétšoproň), ba aj zo Slovenska (Komárno, Martin, Nitra).

Predseda ČOS Bence Püski-Liker, ktorý v spoločnosti znovuzvolenej predsedníčky Slovenskej samosprávy Békešskej župy Eriky Tóthovej otvoril podujatie, na úvod vo svojom slávnostnom príhovore medzi iným povedal: „Cieľom nášho podujatia je nielen predstaviť vám našu kultúru a gastronómiu, ale aj pripomenúť si staré jarmoky, na ktoré chodili ľudia – väčšinou Slováci – zo všetkých kútov Dolnej zeme. Tento rok sme si vzhľadom na klobásový festival vysnívali autentický slovenský gastronomický deň v Čabe, ktorého dôležitým prvkom bude súťaž vo výrobe klobás. V Békešskej Čabe, našom milovanom meste, oslavujeme čabiansku klobásu, ktorej je tento rok venovaný už 27. ročník festivalu. Chcel by som však vyzdvihnúť skutočnosť, že oslava tohto jedla bola od samého začiatku nápadom čabianskych Slovákov a bez nich, bez nás, by pravdepodobne žiaden podobný festival nebol. Musím pripomenúť aj dôležitosť zabíjačiek, ktoré vždy spájali komunitu. Pretože za starých čias, a možno aj teraz, sa pri takejto príležitosti stretávala nielen široká rodina, ale aj susedstvo. Dúfam, že dnešná udalosť bude dôkazom toho, že dolnozemskí Slováci napriek všetkým prekážkam držia spolu, stoja si za svojím a formujú svoju budúcnosť.“

Po slovách predsedu vystúpili citarová skupina Strapce z Békešskej Čaby a citarová skupina Zornička spolu so speváckym zborom Horenka z Kétšoproňu.

Počas kultúrneho programu boli slovenské maškrty už skoro hotové. A čo všetko mohli prítomní ochutnať? Samozrejme, tradičné zabíjačkové jedlá Slovákov z nášho mesta a okolia: krv na cibuli, čabiansku pečenú „klbásu“, cigánku, „húrike“, bravčový perkelt, rôzne typy halušiek. Niečo pod zub si našli aj milovníci sladkostí, veď ženy ponúkali tarkedle a medešské herouke. Kto nechcel jesť tradičné jedlá, ten si mohol kúpiť výborné „kúšťoke“ a čabianske špiro a predávali aj vyúdené klobásy a slaninu.

Keď sa každý dobre najedol a pokochal v kultúrnom programe, začalo sa zápolenie, ktoré všetci očakávali. Súťaž vo výrobe klobás. Prihlásených bolo veľa skupín. Všetky dostali 10 kg nepomletého mäsa. Za niekoľko hodín mali pripraviť klobásy podľa vlastnej receptúry. Keď som sa vypytovala členov jednotlivých skupín, prečo je ich klobása najchutnejšia a najlepšia, neprezradili mi svoje tajomstvo, ale každý dodal, že to bude preto, lebo ju robia zo srdca a s veľkou láskou. A to je naozaj pravda. A nielen to, zo srdca, veľmi pekne ozdobili aj svoje stoly. Mne sa najviac páčil stôl skupiny z Fényesu, kde aj ohrada bola z klobás a dvere zo slaniny.

Mletie mäsa, miešanie i plnenie klobás prebiehalo vo veľmi dobrej nálade. Skupiny spievali, hrali na citarách a na harmonike, žartovali, a pritom aj pozorovali čo sa deje pri susedných stoloch.

Trojčlenná porota, ktorá pozostávala zo známych odborníkov – Michal Knyihár starší, výrobca čabianskej klobásy; Márton Szrnka, kuchár a Elemér László Zelman, výrobca lángošov – naozaj nemala ľahkú úlohu. Mali bodovať vzhľad a hygienu, harmóniu chutí a farbu klobás, aj dekoráciu štandov.

Pokiaľ čakali vyhlásenie výsledkov, skupiny spievali a tancovali, no a samozrejme, každý chcel vyhrať, čo vieme, že sa nedá.

Porota nakoniec vyhlásila nasledovné výsledky: prvú cenu získali členovia citarovej skupiny Strapce, na striebornej priečke sa umiestnila skupina č. 3 slovenského klubu Seniorov a na treťom mieste skončil tím z Fényesu.

Osobitnú cenu poroty vyhrali hostia z Komárna.

Knyihárova rodina ešte ocenila skupinu z Kétšoproňa, ktorá zapojila do svojej práce aj mládež, odovzdávajúc tak svoje tradičné zručnosti nastupujúcej generácii.

Pri vyhlásení výsledkov boli prítomní aj vzácni hostia, veď k nám zavítali predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik.

Odovzdaním cien sa program neskončil, ale hostia sa zabávali až do večerných hodín a každý hovoril o tom, že sa stretneme na takomto podujatí aj o rok.

Nech tomu bude tak!

Natália Lopušná

Fotky: autorka