V polovici januára v Budapešti slovenskej verejnosti predstavili novú CD platňu. Nosič s názvom Konope, konope obsahuje 38 pitvarošských slovenských piesní. Pesničky naspievali sestry Katarína Noszlopyová a Gabriela Kopasová. Vydavateľom je Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a príbeh zrodu pozoruhodnej platne, ako aj informácie o príprave na koncertný večer 18. januára porozprávala predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová.

Oficiálnych hostí na koncertnom večere zastupovala Milina Sklabinská, spolupracovníčka Úradu pre Slovákov v žijúcich v zahraničí, ktorý vydanie nosiča finančne podporil a riaditeľka Ústavu Kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Podujatia sa zúčastnili popri početných hosťoch z Budapešti i mimo hlavného mesta, predstavitelia slovenských volených zborov. Vydanie platne podporili: Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Správa fondov G. Bethlena, Verejnoprospešná nadácia ZSM, Slovenská samospráva Budapešti a slovenské samosprávy II., III., XIII., XV., XVIII. obvodu, Jozefova, Zugló, Pitvaroša, Slovenská škola v Budapešti a Kostol návratu domov reformovanej cirkvi V. obvodu Budapešti.

Koncert, ktorého dejiskom bola divadelná sála Kostola návratu domov v centre hlavného mesta, sa stretol s nadšením obecenstva. Interpretky pitvarošských slovenských piesní sprevádzali dva hudobné súbory, jeden s tamburou a ďalší s husľami, podľa histórie vývoja hudobného sprievodu typického pre dolnozemský Pitvaroš, ktorý je vzdialený sotva 9 kilometrov od rumunských hraníc. Kedysi dedinu obývali výlučne len Slováci, ako podotkla Z. Hollósyová, do výmeny obyvateľstva tam bol len žandár maďarskej národnosti.

Ako prezradila moderátorka večera, k osídleniu Pitvaroša došlo v roku 1816 a prisťahovali sa tam obyvatelia Gemera. Hneď si postavili kostol a posvätili zvon, tie mali napokon tri. Zvony zohrávali dôležitú úlohu napríklad aj vtedy, keď zomrel niekto z Pitvarošanov, ktorí sa počas výmeny obyvateľstva presídlili na Slovensko. Najväčší sa rozozvučal, keď zomrel muž, stredný, keď žena a najmenší, keď opustilo tento svet dieťa. Samozrejme, že zvony sa dostali aj do ľudovej piesne a teraz aj na CD platňu Konope, konope.

„V 30. a 40. rokoch vyhrávali tamburové orchestre, potom sa pridali citaristi a následne sa objavilo bendžo. Až potom sa zjavili husle,“ podelila sa so svojimi skúsenosťami Z. Hollósyová. Porozprávala, ako sa v Budapešti na medzinárodnom stretnutí detských speváckych zborov, kde pracovala ako tlmočníčka a sprievodkyňa, zoznámila s niekdajším pitvarošským kantorom Ondrejom Franciscim, ktorý za oných čias prišiel do Pitvaroša zo Slovenského Komlóša. Po II. svetovej vojne sa muzikant presťahoval do Československa, kde si získal dobré meno ako skladateľ, dirigent a zbormajster. Viedol napríklad detský zbor Slovenského pionierskeho domu v Bratislave.

Zbierka piesní pitvarošských Slovákov

Podkladom pre CD nosič je zbierka Jána Šutinského Piesne Slovákov v Pitvaroši obsahujúca 287 pesničiek, medzi nimi aj tie, ktoré speváčky a kapely nahrali. Mohli by sme však povedať, že je to knižka piesní, ktoré zozbierala mamička súrodencov Šutinských, Jána aj Zuzky Hollósyovej, Zuzana Šutinská rod. Kuruczová. V 60. rokoch ju syn vybavil magnetofónom, aj ju naučil ako s ním treba zaobchádzať a počas nedeľných popoludní, keď chlapi išli na futbal, so svojou priateľkou Juditou Lepényovou vyspevovali a nahrávali všetky pesničky, čo im zišli na um. Boli medzi nimi aj rádiom Nový Sad vysielané piesne, aj také, ktoré prišli zo Slovenska. Pozbierali ich okolo 500, z toho Šutinskovci povyberali tie najkvalitnejšie. Z nich 38 naspievali speváčky na CD nosič, aby priblížili, čo kedysi znelo v Pitvaroši.

„Štýl piesní je v slovenčine i v maďarčine podobný. Spoločne boli muži vo vojne. Hoci regrútskych piesní je zachytených veľmi málo,“ konštatovala Z. Hollósyová. Veľa sa spieva o prírodných javoch, o rosičke, rozmaríne zelenom, žltej ružičke. Okrem toho o láske i rodinných vzťahoch. Spievalo sa tiež pri rôznych príležitostiach. Mamička Zuzka Kuruczová na magnetofón pred jednou piesňou poznamenala, že sa spievala, keď duchny, respektíve veno prenášali do ženíchovho domu. Prišla reč aj na to, aké hudobné štýly vyhrávali na Pitvaroši nielen na báloch, ale aj na rodinných podujatiach, či pri všelijakých hudobných stretnutiach. Okrem čardášov boli veľmi populárne valčíky. Predviedli to aj speváčky v sprievode ľudovej muziky Čibaj banda, s klarinetom, akordeónom, sláčikmi, husľami, violou, aj basou. A samozrejme, s primášom hrajúcim na prvých husliach.

Vzápätí moderátorka predstavila pitvarošského hosťa, svoju niekdajšiu spolužiačku zo základnej školy Emíliu Menyhártovú Lehoczkú. Potom sa podelila so svojimi pocitmi, keď si na Pitvaroš z múzea išli požičať šaty na vystúpenie, zhodou okolností mamičkine, ako na Pitvaroši hovoria, také barnavie. Dcéry Zuzany Hollósyovej Katka a Gabika sa čudovali, čo za „háby“ sa voľakedy nosili. Katka si mohla obliecť kroj svojej starej mamy. Gabika dostala modrý odev ušitý pre miestny folklórny súbor na základe starého oblečenia. Obom mladým dámam šaty slušali, a vraj sa v nich cítili úplne prirodzene. Jedinečne im pristali jemnučké, akoby z pavučiny utkané, čipkované storočné čepce zo Slovenského Komlóša, ktoré osobne priviezol kvôli podujatiu podporovateľ akcie Ondrej Szabó s manželkou Zuzanou.

Pred koncom večera Z. Hollósyová predstavila hudobníkov, ktorí sa na koncerte a na nahrávaní podieľali, poďakovala aj ďalším spolupracovníkom projektu, napríklad zvukárovi Gáborovi Borkovi a svojej vnučke Antónii Kopasovej, ktorá prispela k úspechu CD nosiča grafickým stvárnením obalu platne.

Na záver členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena obdarili všetkých účastníkov večera CD platňou Konope, konope a počastovali ich občerstvením. Príjemné stretnutie bolo zároveň príležitosťou na kultúrny zážitok i rozhovory s priateľmi. Ako povedala Zuzana Hollósyová, cieľom vydania nosiča je, aby sa v súboroch, školách a kolektívoch pripravujúcich deti do súťaže Slovenské spievanky, zoznámili s ďalšími pesničkami Slovákov v Maďarsku a mohli si vybrať aj iné, než aké si tradične volia.

Erika Trenková

Foto: autorka