Áno. Na Komlóši aj to urobili.

Prvá februárová sobota bola termínom tohtoročného Slovenského bálu v Slovenskom Komlóši. To, že táto akcia bude mimoriadna, bolo jasné už z plagátu. Veď ju propagovali ako „svadbu“. Vtedy som neverila, že to Komlóšania myslia vážne. V tom okamihu však, ako som vstúpila do telocvične tamojšej slovenskej školy, uvidela som to v realite.

Schádzali sa ľudia, mladí a starší. Niektorí prišli v starodávnych krojoch, mladí tanečníci sa už chystali na vystúpenie. Na svadbu nebolo treba dlho čakať.

Predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Lauková srdečne privítala hostí, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú, vicekonzula SR v Békešskej Čabe Vojtecha Gergelya, riaditeľku Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarínu Királyovú, primátora Slovenského Komlóša Zoltána Zsuru, viceprimátora mesta Zoltána Horvátha, a samozrejme milých hostí z okolitých miest a obcí, ktorí tiež boli zvedaví na tradičnú komlóšsku svadbu.

Organizátori vyčarili naozaj takú atmosféru, že sme sa cítili ako na ozajstnej svadbe. Ako starejší sa slova ujal podpredseda Organizácie komlóšskych Slovákov Ján Klement a začala sa svadba. Tanečníci súboru Komlóš nám predviedli piesne, tance a zvyky starodávnych komlóšskych svadieb. Práve tak ako kedysi dávno sa objavila aj „hnusná nevesta“. Unikátom programu bolo, že do tanca sa mohol zapojiť každý – samozrejme aj bez kroja. Takto sa pridali mnohí bývalí tanečníci, ktorí nadšene striedali kroky, ktoré možno už viac desaťročí netancovali.

Samozrejme aj jedlá boli uvarené podľa starodávnych obyčají, čiže jedli sme kuraciu polievku s brdovcami, varené mäso, hovädzí perkelt, pečené mäsá a svadobný töltelék (tak na Komlóši volali plnku z kuracích pečienok a mletého bravčového mäsa). Na záver večere sme si pochutnali na takých tortách, aké boli tiež súčasťou voľakedajšej komlóšskej svadby. Po večeri sa začal naozajstný plesový tanec a zábava. Vynikajúcu hudbu zabezpečil Róbert Lopusni so svojou kapelou. Hrali aj slovenské piesne.

Onedlho prišla už preoblečená mladá nevesta, a videli sme tanec mladej, do ktorého sa opäť zapojili aj účastníci bálu. Po tanci priniesli samozrejme aj „radosníka“ – koláč s holúbkami, tie sa kedysi robili z obyčajného cesta, no nechýbala ani grilážová torta. Tú spoločne rozbil mladý pár a svadobčanom porozdávali po kúsku. Dobrá zábava pokračovala, keď sa medzi plesajúcimi objavila žena s kanvičkou a každému ponúkala miesto vína vodu – práve tak, ako sa to robilo kedysi.

Na svitaní, cestou domov, mnohí spomínali na svoje detstvo a mladosť, keď takto na svadbe „mulatili”. Boli sme účastníkmi naozaj skvelej, takmer naozajstnej, svadby s vynikajúcou náladou.

Natália Lopusnyiová

Foto: Csaba Kármán