Aktivistka, dlhoročná predsedníčka slovenskej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom, duša slovenskej komunity na Zemplíne Anna Bačkaiová sa narodila 7. júla 1947 v obci Baňačka, dnes administratívnej časti mesta. Základnú školu ukončila v rodnej obci a gymnázium v Novom Meste pod Šiatrom.

Roku 1967 začala realizovať svoj sen stať sa zdravotnou sestrou, keď popri zamestnaní v miestnej nemocnici začala diaľkovo študovať sa strednej odbornej škole zdravotníckej. Pôsobila na chirurgickom oddelení vo funkcii hlavnej odbornej asistentky, a to až do odchodu do dôchodku v roku 1995. Vysokú školu zdravotnícku zakončila v Budapešti.

Aktívnou zostala aj po odchode do dôchodku. Na čele miestnej slovenskej samosprávy stála od jej začiatkov. V rokoch 2002 – 2006 vykonávala funkciu menšinovej poslankyne v mestskom zastupiteľstve. Práve v tom období odovzdali do prevádzky zrekonštruovanú budovu kultúrneho domu v Baňačke, ktorá je dnes sídlom niekoľkých občianskych organizácií, medzi nimi aj slovenských. Anna Bačkaiová sa v roku 2004 stala vedúcou Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra v Baňačke (dnes Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku). Jej pričinením sa v tejto mestskej časti na folklórnych a cirkevných stretnutiach vystriedalo mnoho kultúrnych telies. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku ju poverila prípravnými prácami a neskôr vedením Oblastného domu zemplínskych Slovákov. V tomto bohatou národopisnou zbierkou preplnenom dome milým slovom, s nekonečnou trpezlivosťou sprevádzala návštevníkov a rozprávala im o časoch minulých. Anna Bačkaiová bola častým hosťom aj v novomestskej slovenskej škole. Žiaci ju oslovovali teta Annuška a mali ju za členku učiteľského zboru.

A. Bačkaiová je zakladajúcou členkou ženského speváckeho zboru Rozmarín v Baňačke, ktorý v roku 2011 ako 15-ročný získal ocenenie Za našu národnosť na Dni Slovákov v Maďarsku vo Veľkom Bánhedeši. Starala sa aj o vydavateľskú činnosť – jej pričinením vzniklo DVD tohto súboru a národopisná publikácia o obci Baňačka. Sprostredkovala mnoho informácií a spolupracovala pri národopisnom výskume.

Má dcéru Kristínu a vnučku Alexandru.

V roku 2009 Zväz Slovákov v Maďarsku pri príležitosti svojho 60. jubilea udelil vyznamenanie osobám a inštitúciám, ktoré veľa vykonali v prospech našej národnosti. Diplom a kryštálovú vázu, na ktorej je nápis Za slovenskú národnosť dostala vtedy aj Anna Bačkaiová.

Rozvinula spoluprácu s novomestským kultúrnym strediskom a bola organizátorkou mnohých miestnych, regionálnych a medzinárodných kultúrnych podujatí. Za dlhoročnú prácu bola v roku 2011 odmenená Cenou mestského zastupiteľstva Nového Mesta pod Šiatrom.

V roku 2015 na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia CSSM v Telekgerendáši prevzala vyznamenanie Za našu národnosť.

Od roku 2017 žije v Dome seniorov na Köveshegyi, po tom, čo pre dedičnú chorobu prišla o obe nohy. Ani tam sa však nenudí. Ako pre náš týždenník povedala, so spolubývajúcimi z domova, ktorým chýba rodina, sa rozpráva a číta im z Biblie. „Starkých toto zaujíma, zamestnáva. Politikou sa nezaoberáme. Domov, rodina, vnúčatá sú našou témou. Som ich „bútľavá vŕba”, porozprávajú mi o svojich starostiach a uľaví sa im. Aj listy v ich mene napíšem, keď ma o to požiadajú, poradím im v úradných veciach, na koho sa majú obrátiť, u koho hľadať pomoc, lebo sú nesmelí. Som akási spojka medzi tu bývajúcimi a vedením domova. Tlmočím ich želania,“ hovorí A. Báčkaiová. Nenudia sa ani jej ruky, neustále háčkuje, pletie a vyšíva. „Veľmi rada pletiem, vyšívam a háčkujem. Upokojuje to moje myšlienky. Okrem toho s vyhotovenými ručnými prácami zvyknem prekvapiť svojich spolubývajúcich. Pri príležitosti menín, narodenín prichystám takéto drobnosti,“ poznamenala.

Neúnavná a vytrvalá práca Anny Bačkaiovej je príkladom pre mnohých z nás.