Dňa 13. marca sa v rámci miestno-historického fóra už po druhýkrát uskutočnila diskusia z cyklu Čabianske príbehy. Rozhovory hostila Župná knižnica v Békešskej Čabe. Na podujatí sa so spisovateľkou Barbarou Bauerovou a právnikom Pavlom Valastyánom rozprávali riaditeľ miestnej evanjelickej cirkvi farár Pavel Kutyej a predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Ondrej Kiszely.

Čabianske príbehy boli diskusiou za okrúhlym stolom, kde Barbara Bauerová pred publikom kládla otázky pozvaným hosťom, s nekrytým cieľom podnietiť výmenu názorov a zdieľanie poznatkov, ale aj dať impulz začiatku spoločného uvažovania. Nastolené otázky by mali vyvolať ďalšie otázky, zdieľané myšlienky by mali vyvolať spomienky na anekdoty považované za zabudnuté, príbehy zapadajúce prachom v rodinných legendách. Hlavnou témou bola otázka Tót, alebo Slovák? Odkiaľ pramení termín Tót? Podľa jazykovedného a historického výskumu pochádza Tót z vetvy slovanských národov. Slovo je pravdepodobne odvodené od podoby Tota alebo Toti, ktorá v slovanských jazykoch mohla označovať určité národy a zvyčajne sa vzťahovala na skupinu Slovanov. Jeho presný pôvod však nie je ľahké určiť, pretože tento výraz mohol mať v rôznych slovanských jazykoch a kultúrach iný význam. V maďarčine sa slovo rozšírilo od 15. storočia, keď sa ním označovali Slováci a slovanské etniká žijúce v severnej časti Uhorska. Názov mohol označovať aj slovanské etnikum a jazyk, ktorým hovorilo – slovenčinu alebo rané slovenské nárečia. Slovo Tót teda neoznačovalo konkrétnu etnickú alebo jazykovú príslušnosť, ale skôr ľudí, ktorí hovorili slovanskými jazykmi. V priebehu času sa slovo Tót v súvislosti so Slovákmi vyskytovalo v neskorom stredoveku aj v novoveku, a hoci sa nemuselo nevyhnutne začať používať ako pejoratívny výraz, neskôr v dejinách sa často objavovalo v neutrálnom alebo dokonca negatívnom kontexte.

Podľa evanjelického farára Pavla Kuteja si my sami môžeme hovoriť Tóti: „Čabänia sú rôznorodý národ. Samuel Tešedík dal mnoho hláv pod jeden klobúk a vytvoril jednotnú štruktúru. Kľúčová je aj identita, pretože pred desiatkami rokov, keď sa staršieho muža opýtali, či je Slovák alebo Maďar, odpovedal, že je Čabän. V tomto výroku je všetko: identita, jazyk, náboženstvo, zvyky.“ Dodal, že bývalý evanjelický farár z Jače Adam Mekis zhrnul význam náboženstva pre ľudí zo severného Uhorska na základe rodných listov. Doniesli si pod pazuchou Tranoscius, ktorý mal nápev pre každý okamih života.

Odpoveď na najťažšiu a najzložitejšiu otázku v dejinách Čaby sa hľadá už tri storočia. Dá sa povedať, že dodnes nebola nájdená.

Greguš (Tamás Such/Behir.hu)

Foto: Facebook/Békés Megyei Könyvtár