Dlhoročný reportér a redaktor maďarskej verejnoprávnej televízie MTV, zakladateľ a šéfredaktor slovenskej redakcie tohto média, bývalý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), prvý hovorca našej minority v maďarskom zákonodarnom zhromaždení a generálny konzul Maďarska v Osijeku sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci.

Ján Fuzik po absolvovaní budapeštianskeho slovenského gymnázia vyštudoval odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

„Najviac môžem zrejme ďakovať oteckovi, v neposlednom rade aj za to, že sme sa mohli učiť, zabezpečoval na to potrebné financie. Vďaka patrí aj mojim sestrám, Ildike, Anike, Magde a Gabike, ktoré mi vyšliapali cestu, všetky študovali v budapeštianskej slovenskej škole, potom pokračovali v Segedíne na vysokej škole,“ povedal v rozhovore pre Náš kalendár 2015. Po návrate domov pracoval najprv ako redaktor týždenníka Ľudové noviny (1981 – 1982). Keď sa začalo v MTV vysielať pre národnosti, Ján Fuzik bol zakladateľom a 16 rokov šéfredaktorom Slovenskej redakcie v Segedíne.

„Prvé vysielanie Našej obrazovky sa uskutočnilo 20. septembra 1983. Deväť rokov som robil reláciu sám, čo si vyžadovalo veľa cestovania ... V roku 1983 sme začínali s 15 minútami a potom sme pokračovali čoraz dlhšie. V roku 1990 sme už vysielali polhodinovú reláciu týždenne. Medzitým som nastúpil aj do regionálneho štúdia Maďarského rozhlasu v Segedíne, ktoré od roku 1987 vysielalo v slovenčine,“ povedal v roku 2006 v rozhovore pre multietnický magazín Barátság.

Krátky čas pôsobil vo funkcii podpredsedu Zväzu Slovákov v Maďarsku. Bol zakladateľom a prvým predsedom Spolku segedínskych Slovákov.

V roku 1999 bol zvolený za predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy. Post predsedu zastával štyri volebné obdobia, 16 rokov. Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii CSSM prevzala školy, vytvoril sa systém slovenských inštitúcií a položili sa základy kultúrnej autonómie. Tiež bol činný na zahájení dolnozemskej spolupráce medzi Slovákmi z Maďarska, Rumunska a Srbska.

V parlamentných voľbách v roku 2014 bol lídrom prvej slovenskej národnej listiny. Na tejto kandidátke nezískal mandát a neskôr bol zvolený za národnostného hovorcu. Členovia parlamentného Výboru pre národnosti ho zvolili za predsedu výboru. V parlamentných voľbách v roku 2018 už nekandidoval.

Ján Fuzik ako novinár písal publicistické články, ale venoval sa aj beletrii. Jeho poviedky boli uverejnené v almanachu Zrod, ročenke Náš kalendár a v zborníku Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Cestou k slovám. Z maďarčiny preložil súbor štúdií Istvána Käfera Maďarsko-slovenská literárna vzájomnosť (1984).

Vo svojich dokumentárnych filmoch spracovával život a osudy obyčajných ľudí, uhliarov, vápenkárov, zemplínskych drotárov, ktorí ešte aj koncom päťdesiatych rokov 20. storočia chodili po okolí drôtovať hrnce. Nakrútil vyše 20 filmov, z ktorých väčšinu tvoria snímky sociologické, historické, ale aj populárno-vedecké, o Bátoryčke, Komenskom a Tranovskom, alebo o Jánovi Hrabovskom. Medzi jeho najvýznamnejšie snímky patria trojdielna epopeja Kestúcka kronika a dvojdielny dokumentárny film o výmene obyvateľstva Mať volá. Prvý diel filmu sa nakrúcal prevažne v Maďarsku a veľkú pomoc dostali filmári aj od Slovenského filmového ústavu. Druhý diel sleduje osudy Slovákov, ktorí sa dostali na Slovensko, a poniektorí až na Sudety. V roku 1996 tento film získal hlavnú cenu na Festivale dokumentárnych filmov v Čadci Etnofilm.

V roku 2006 získal Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej republiky (občiansky). Navrhol ho Úrad pre národné a etnické menšiny za jeho viac ako dvadsaťročnú prácu v prospech slovenskej komunity v Maďarsku. Vyznamenanie je uznaním jeho zásluh na založení a dlhoročnom vedení redakcie slovenského vysielania Maďarskej televízie, tvorivej práce na dokumentárnych filmoch a v neposlednom rade jeho činnosti na čele nášho najvyššieho voleného zboru, pričom často zastupoval záujmy všetkých národnostných občanov vďaka dôvere ostatných predsedov celoštátnych národnostných samospráv.

V roku 2018 sa stal držiteľom najvyššieho štátneho vyznamenania Ceny za národnosti.

V roku 2020 bol vymenovaný za vedúceho Generálneho konzulátu Maďarska v Osijeku, kde pracoval až do svojej náhlej smrti v r. 2022.

https://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-politika/30641-zomrel-jan-fuzik