Békešská Čaba má dlhoročnú tradíciu v organizovaní podujatí, spájajúcich ekonomické, spoločenské a kultúrne aspekty života obyvateľov regiónu. Hlavné mesto Békešskej župy je známe svojím multietnickým charakterom – žijú tu nielen Maďari, ale aj Slováci, Rumuni, Srbi či Nemci.

Vzájomné spolužitie národností sa odráža v každodennom živote, v gastronómii aj v podobe miestnych kultúrnych podujatí. Aj preto nie je prekvapením, že práve tu sa pravidelne konajú festivaly, ktoré majú prezentovať nielen hospodárske výsledky, ale aj pestrú paletu tradícií a zvykov. Tradície, hodnoty, spoločnosť – bolo mottom v poradí už 10. Dní Békešskej župy, ktoré sa konali 19. a 20. septembra a pritiahli pozornosť nielen obyvateľov mesta, ale aj širokého regiónu. Nadväzovali na Výstavu verejných zamestnaní a národnostných hodnôt v župe (18. a 19. septembra).

Hlavným organizátorom festivalu bola Samospráva Békešskej župy, ktorá do spolupráce prizvala viac ako päťdesiat obcí a miest. Takto sa podarilo pripraviť bohatý a rozmanitý program, výstavy, prezentácie výrobkov, vystúpenia folklórnych skupín a koncerty dychových hudieb. Podujatie malo teda nielen reprezentačný charakter, ale predovšetkým posilňovalo komunitného ducha. Do príprav sa zapojili školy, kultúrne domy, občianske združenia, národnostné samosprávy aj jednotlivci, ktorí dobrovoľníckou prácou prispeli k jeho úspechu. Dejiskom festivalu bolo Námestie sv. Štefana, ktoré sa počas troch dní premenilo na veľký jarmočný a kultúrny priestor naplnený farbami, hudbou, vôňami tradičných jedál a veselou atmosférou. Najväčšiu pozornosť pútal jarmok malovýrobcov, kde sa predávali domáce syry, údeniny, med, ovocné džemy, ručne tkané koberce, keramika či drevené hračky. Ponuka bola široká a mnohé produkty niesli pečať ručnej práce a starých tradícií. V osobitnej sekcii sa prezentovali výsledky programov verejnej zamestnanosti – jednotlivé obce tu predstavili výrobky a služby, ktoré vznikli práve vďaka týmto iniciatívam. Záujem vyvolali napríklad ukážky pestovania zeleniny, výroby drevených predmetov alebo spracovania tradičných potravín. Mimoriadny úspech mali aj programy na pódiu. Dychovky, tanečné súbory, spevácke zbory a národnostné folklórne skupiny vytvorili pestrú mozaiku hudobných a tanečných žánrov. Pre deti boli pripravené tvorivé dielne a rôzne hry, čo dodalo podujatiu rodinnú a priateľskú atmosféru.

Hoci nešlo o čisto slovenský národnostný program, festival obsahoval množstvo prvkov, ktoré zdôrazňovali prítomnosť Slovákov v Békešskej župe. Tá siaha až do 18. storočia, keď sa do týchto oblastí prisťahovali Slováci. Priniesli si so sebou jazyk, vieru, kroje, piesne aj pracovné zvyklosti a dodnes tvoria významnú menšinu, ktorá sa aktívne podieľa na spoločenskom a kultúrnom živote regiónu. Župný deň sa tak stal nielen priestorom prezentácie výsledkov práce, ale aj symbolom kontinuity a hrdosti na slovenské korene, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou miestnej identity. Vystúpenia folklórnych súborov patrili k vrcholom programu. Na pódiu sa predstavili Tanečný súbor seniorov zo Slovenského Komlóša, Páví krúžok Borouka z Telekgerendáša či Citarový súbor Strapce z Békešskej Čaby. Tieto predstavenia prilákali nielen Slovákov, ale aj Maďarov a príslušníkov iných národností. Hudobné aranžmány, hoci vychádzali z klasických motívov, boli doplnené o moderné spracovania, vďaka čomu dokázali osloviť aj mladšie publikum. Slovenská kuchyňa mala na festivale osobitné miesto. Na jarmoku sa dali ochutnať herouke a melóny z Meďeša, tarkedle pripravené v Telekgerendáši, a nechýbala ani známa čabianska či komlóšska klobása. O prípravu sa postarali slovenské samosprávy a ženy z miestnych spolkov, ktoré tak prenášali kulinárske tradície svojich starých mám do súčasnosti. Aj vďaka nim patrili slovenské stánky k najnavštevovanejším. Obce, kde žijú Slováci, využili podujatie aj na prezentáciu svojej histórie a kultúrneho dedičstva. V ich stánkoch sa nachádzali kroje, výšivky, krojované bábiky a kroniky miestnych spolkov. Záujem vzbudili tiež knihy a brožúry v slovenčine, ktoré dokumentujú život Slovákov v regióne. Slovenská národnostná samospráva Békešskej župy pripravila sprievodný program „Zastavme sa na slovíčko“, kde mali návštevníci možnosť stretnúť sa s poslancami samosprávy a diskutovať o témach, ktoré sa týkajú slovenskej komunity. Mnohí účastníci ocenili, že slovenské programy boli atraktívne aj pre deti a mládež, a vyzdvihli pohostinnosť účinkujúcich a organizátorov. Organizátori zase pozitívne hodnotili spoluprácu so slovenskými, ale aj s inými národnostnými samosprávami ako mimoriadne úspešnú, pretože festivalu dodala autentickú a priateľskú atmosféru: „Békešská župa je región s mnohými národnosťami, keďže ich v nej žije sedem. Národnosti pripravili ochutnávku tradičných jedál a záujemcovia sa mohli dozvedieť o ich hodnotách prostredníctvom remeselných činností,“ uviedol Sándor Molnár, predseda Výboru pre registráciu hodnôt Békešskej župy.

Trojdňové podujatie v Békešskej Čabe sa ukázalo ako úspešné spojenie ekonomických cieľov s kultúrnym poslaním. Slovenské prvky, ktoré tu mali významné zastúpenie, prispeli k tomu, že Deň župy nebol len o predaji výrobkov a prezentácii výsledkov práce, ale aj o oslave multikultúrneho dedičstva regiónu.

Greguš

Foto: autor